Foto: Ján Humaj
Fanatizmus, útlak, konšpirácie a nenávisť – aj toto je obraz dnešného sveta, ktorý trápi mnohé umelecké duše. Prečo práve manifest? „Veríme v určité hodnoty a princípy, ako ekológia, feminizmuzs, ne-hierarchickosť, solidarita, rovnosť, staroslivosť, ktoré chceme v našom KC manifestovať aj dodrižavať v dramaturgii a práci. Zároveň chceme predstaviť osobnosti, umelcov a umelkyne, kolektívy, ktorých tvorba vychádza z podobných presvedčení a snaží sa o spoločenskú zmenu,“ vysvetľujú Jana M. Hanzelová a Róbert Repka, dramaturgovia Diery do sveta.
Na festival organizátori pozvali umelecké osobnosti, ktoré majú podobné nastavenie, vízie a ideály. „Ich tvorba je kritická voči kapitalistickému, neo-koloniálnemu a neoliberálnemu systému útlaku, marginalizácii a vykorisťovaniu a hľadajú voči nemu alternatívu , ktorá stoji na kooperácii a solidarite. Zároveň sú to osobnosti, ktorých prístup je radikálny, idú po príčine problémov, ktoré súčasnú spoločnosť sužujú,“ hovoria dramaturgovia.
Z bohatého programu by radi upozornili na mexického skladateľa Murcofa, ktorý v tvorbe kombinuje abstraktné elektronické nahrávky s monumentálnymi prvkami barokovej a súčasnej klasickej, minimalistickej a avantgardnej hudby a bude hrať v sobotu 2. novembra v Synagóge. Odporúča aj rozhovor so šéfom umeleckej produkcie a dramaturgie mestského divadla v Gente Stevenom Heenem o radikálnom politickom divadle, divadlo Moral Insanity či pohybovo-vizuálnu performanciu Slávy Daubnerovej o averzii jednotlivca voči spoločnosti.
Zaujímavé budú prednášky kultúrneho a videoherného publicistu Ondřeja Trhoňa o súčasných podobách manifestov v čase všadeprítomného kyberpriestoru a prednáška teortika umenia Václava Janoščíka o práci a šťastí. „Dôležité sú pre nás aj diskusie, napríklad o raste resentimentu v spoločnosti, ktorý sa prejavuje v nenávistných manifestoch, alebo diskusia s Luciou Mendelovou o nástrahách digitálnho kapitalizmu,“ dodáva Hanzelová.
Prešovské národné divadlo príde v piatok s monodrámou Moral Insanity na motívy románu Umberta Eca Pražský cintorín, ktorá skúma konšpiračné teórie, antisemitské a rasistické predstavy a ich odraz v médiách a politike. Manifestom v literatúre je práca reportérky Katarzyny Surmiak-Domańskej, ktorej kniha Ku-klux-klan bola nominovaná na Cenu Ryszarda Kapuścińského za literárnu reportáž aj na prestížnu poľskú literárnu cenu Nike. O nenávistných manifestoch, o náraste resentimentu v spoločnosti a jeho príčinám bude v sobotu diskutovať filozof Michal Lipták s arabistkou a filozofkou Zorou Hesovou a so sociologičkou Zuzanou Kusou.
„Hľadáme manifesty, ktoré sú kritické a zároveň menia súčasné kultúrne, socio-politické a ekonomické podmienky založené na neustálej kapitalistickej akumulácii a produkcii, vykorisťovaní človeka a prírody, patriarcháte, či ideológii nekonečného rastu a progresu,“ vysvetľuje Repka.
O rozšírenej realite v kontextoch premien, krízy a negatívnych dôsledkov kapitalizmu sa budú rozprávať filozofka a dizajnérka nových médií Lucia Mendelová s pedagógom a kurátorom Václavom Janoščíkom. Rozhovor prebehne v priestore virtuálnej reality cez aplikáciu VRchat. Antifašistické umenie v Česku a na Slovensku je témou prednášky českého sochára Pavla Karousa v priestore Liptovskej Galérie P. M. Bohúňa. V galérii sa tiež uskutočnia štyri performancie, lokálnu scénu reprezentuje divadlo Gasparego s inscenáciou M. V. Mayenburga Mučeník o náboženskom fanatizme, extrémizme a povrchnosti.
„Manifest vnímame ako koncentráciu určitých vízií, praxí, ideológií či nádejí, ktorý v minulosti mobilizoval umelecké prúdy a hnutia, no aj celú spoločnosť a politiku. Manifest má predznamenávať istý prelom status quo. Podľa nás súčasnosť potrebuje manifest, ktorý by spoločnosť mobilizoval k radikálnej zmene a adresoval globálne socio-politické a klimatické krízy,“ deklarujú dramaturgovia festivalu.
Foto: Adrián Kriška
Súčasťou festivalu je výstava, tentoraz videoartové pásmo pod kurátorstvom Atelieru bez vedoucího z pražskej Umprum. Jeho členovia a členky budú na festivale hovoriť aj o vlastnej radikálnej praxi. Spolu s nimi sa v rámci bloku o radikálnej umeleckej imaginácii predstavia česká umelkyňa a aktivistka Tamara Moyzes, aktivistka a performerka Darina Alster a nonkonformný režisér Vojtěch Bárta.
Hudobný program vo štvrtok naplní mladý rómsky raper Čavalenky, v piatok česká alternatívna artrocková formácia Zrní.
Mobilis je multižánrový festival: ponúka divadlo, literatúru, performancie, hudbu, dokonca spája umenie s politikou a s filozofiou. Nie je to na dnešného človeka priveľa? „Áno, určite, snažíme sa o prierez perspektiv na vybranú tému. Chceme ponúknuť nielen multižánrový umelecký program, ale aj medzi-odborový dialóg a interakciu medzi pozvanými hosťmi a hosťkami,“ odpovedá Hanzelová. Napokon, heslom Diery do sveta je byť výlučný v kvalite, avšak nevylučovať nikoho.
V Diere do sveta sa bude hovoriť o nenávisti aj o biede
V sobotu 2. novembra sa multižánrový festival Mobilis dostáva do finále. V sobotnej debate s názvom Manifesty nenávisti sa objaví aj sociologička Zuzana Kusá. Prečo sociologička prijala pozvanie na kultúrny festival?
"Festival organizuje združenie Diera do sveta a to, čo viem o ich činnosti, sa mi páči. Beseda sa volá Manifesty nenávisti, a tým som bola mierne zaskočená, no sociologicky ma zaujíma, ako vznikajú a posilňujú sa odlišnosti a bariéry medzi ľuďmi v spoločnosti,“ uviedla Zuzana Kusá.
V debate sa bude hovoriť tiež o náraste resentimentu v spoločnosti a o jeho príčinách a diskutovať budú okrem sociologičky Zuzany Kusej aj filozof Michal Lipták a arabistka a filozofka Zora Hesová.
"Ako sa rozkladá spoločnosť, to je veľmi dôležitá sociologická téma. Súvisí s otázkou chudoby, ale nie v zmysle, že by chudobní ľudia nenávideli, skôr chudobní ľudia sú nenávidení. Budem teda hovoriť aj o tom, čím to je, že chudobných ľudí nenávidíme,“ avizuje Kusá. Ako doplnila sociologička, univerzálna morálka vyžaduje, aby si ľudia navzájom vracali láskavosti, teda keď niekto niečo dostane, mal by to spoločnosti vrátiť. Lenže spoločnosť odjakživa oddeľovala "našich“, ktorí si pomoc a podporu zaslúžia, od tých, ktorí si to nezaslúžia.
V modernej dobe, ako podotýka Kusá, sa o tých, ktorí to potrebujú, staráme, investujeme do nich, vytvárame im podmienky, aby mohli žiť ako my. Krízou sociálnych štátov sa však posilňuje odlišnosť, chudobní ľudia žijú stále menej podobným spôsobom života ako my a väčšinová spoločnosť, ktorá má menej zdrojov, ich investuje práve do chudobnejších. Vzniká tak začarovaný kruh pocitu krivdy a žiarlivosti, lebo nižšia stredná trieda dostáva menšiu podporu a už ani zo slušnosti nepredstiera, že tí najchudobnejší si podporu zaslúžia.
"Rôzne extrémistické strany využívajú, že nižšia stredná trieda sa cíti zneuznaná, lebo štát jej už neposkytuje dostatočnú ochranu ani šance. Extrémisti hrajú na to, že nižšej strednej triede prejavujú úctu a ponúkajú ochranu pred doterajšími politickými elitami, ktorým "nemožno nič veriť“, aj pred "nehodnými chudobnými“. A zároveň odlišnosti v spoločnosti posilňujú. Gorila tak hrá do karát extrémistom, hoci ju určite nezinscenovali,“ uzatvára sociologička.
Na šiestom ročníku festivalu Mobilis v Liptovskom Mikuláši sa predstavili angažovaní umelci a umelkyne aj hnutia z rôznych krajín, ktoré sú kritické k súčasnosti a vyjadrujú sa k témam ako fanatizmus, útlak, konšpirácie, antisemitizmus, rasizmus či nenávisť.
