Slová pulzujúce obrazmi a hudba slov

, 08.11.2019 09:00
Jaap Blonk
Jaap Blonk patrí k najväčším hviezdam svetovej sound poetry. Autor:

Je poézia mŕtva? Je v slepej uličke? Tkvie duša básne v rytme, rýmoch, je to vlastne hudba na partitúre slov? Ako ďaleko má poézia k hudbe, koľko má spoločné so zvukom? Alebo je to obraz? A ako sa zvuk reči prenáša do hudby a rytmu iného jazyka? Je poézia politikum? To všetko sa môžu dozvedieť návštevníci 17. ročníka medzinárodného festivalu Ars Poetica, ktorý sa 7. novembra začal v priestoroch Café Berlinka v bratislavskej Slovenskej národnej galérii.

Aj tohtoročný festival Ars Poetica prináša hosťom to najlepšie, čo v súčasnosti na poli poézie vzniká na celom svete. Kaviareň Berlinka sa na tri dni, až do 9. novembra, stane dejiskom magického spojenia slova, zvukov, pohybu a obrazov autorov a autoriek zo štyroch svetadielov, ktoré v poetickej tvorbe hľadajú vyjadrenie nielen svojich subjektívnych pocitov, ale najmä formálnu estetiku pre vyjadrenie pálčivých problémov dneška – v ľudskom vnútri jednotlivca aj v údele, ktorý máme všetci spoločný. Riaditeľ festivalu Martin Solotruk – básnik, prekladateľ, vydavateľ, anglista a amerikanista – zvolil podnázov Slová pulzujúce obrazmi, pretože je zrejmé, že poézia bola vždy najmä slovným vyjadrením obrazov. Zároveň je to aj hudba pretavená do slov, zvuk, ktorý vnímame niekde na najspodnejších strunách našej súnaležitosti s bytím. Takzvaná sound poetry, ale aj básnický performance sú hlavným leitmotívom tohtoročného festivalu básnenia.

Sound poetry, poézia zvukov

„Sound poetry je veľmi zaujímavý žáner, ktorý skúma hranice medzi zvukom a významom. Kvalitná poézia zvukov dokážu u poslucháčov a divákov vyvolať veľmi hlboký, sugestívny zážitok, ktorým sa doslova vraciame do stavu prajazyka, do čias, keď sa zo zvukov ešte len vytvárali slová“, hovorí Martin Solotruk. Práve touto pravekosťou, dotykom na struny hlbokých a zabudnutých archetypov je sound poetry niečím ako vstupným zaklínadlom „sezam, otvor sa“ do jaskyne slov a zákutí vedomia, keď bol človek ešte naplno otvorený vedomiu vesmíru, ktorý bol menej pragmatický, zato oveľa viac magický. V tomto „pra“ stave vedomia sa rozpúšťa naša stereotypná predstava o slovách ako o fixných blokoch či jednotkách, ktoré len skladáme do syntaxe vety v tom-ktorom jazyku. Vraciame sa tak teda k akémusi univerzálnemu jazyku, ktorý vytvára hudba, rytmus, znaky a symboly, signály vĺn šíriace sa oceánmi tisíckami kilometrov.

V súčasnosti je sound poetry významný umelecký fenomén a na festivale Ars Poetica ho predstaví predovšetkým sound poet svetového formátu a kvality Jaap Blonk, ktorý pochádza z Holandska. Jeho samostatný koncert sound poetry sa koná 9. novembra v Café Berlinka.

Ústoúškľabok vresoviskového psa

Jaap Blonk sa okrem iných zvukomalebných „sound poetických“ diel predstaví aj krátkou poémou Poďme von, zvláštnym druhom poézie v próze plnej novotvarov a hravých skečov akoby vystrihnutých zo slávnych krajiniek vo svetových obrazárňach, kde ľudia piknikujú, púšťajú sa za dobrodružstvom v idylickej krajine a kochajú sa v príjemných scenériách, náhle však môžu byť zaskočení strachom z čohosi neočakávaného, čohosi, čo ďaleko prevyšuje pomyselné bezpečie. V tom okamihu sa aj z idylického obrázku výletu do prírody stáva čosi, čo môžeme ľahko pripísať na vrub neistote a strachu – podvedome aj toho súčasne najpálčivejšieho. Prežijeme? Zahynieme? Ako lepšie vyjadriť ten strach, ak nie hravými metaforami a hýrivými surrealistickými asociáciami?

„Stratení. Zbadali sme druhonebo, to značí, sme na kraji Zeme. Zahynieme. Ale ako? V suchopotoku? V požiari háld v hadotemnote? Machovým bleskom a hromovým krtkom? Na ostni zimy?“ Okrem toho, tieto zvukopoetické saltá pretavuje Jaap Blonk do viacerých svetových jazykov – a ako sa so zvukom poézie a zmyslom slov vyrovnávajú možnosti iných jazykov a prekladatelia, to všetko je laboratórium, do ktorého sa môže s pôžitkom ponoriť každý, kto čo len trochu prepadne poézii – umeniu, ktoré podľa etymológie nie je len tvorbou, ale samotným prejavom stvorenia.

Angažovaný performance

Medzi iné lahôdky festivalu patrí napríklad katalánsky umelec Eduard Escoffet, ktorý sa predstaví v pokračovaní festivalu dňa 11. novembra, a to rovno v Modrom salóne Slovenského národného divadla. Je to svojím spôsobom pozoruhodná novinka, na scéne SND sa zatiaľ žiadne podobné podujatie neodohralo. Ani Escoffet nechápe poéziu len ako uzatvorenú disciplínu vyhradenú pre niekoľkých fajnšmekrov. Má skúsenosti s poéziou písanou aj vizuálnou, inštaláciami aj sound poetry. Ako člen barcelonskej undergroundovej scény je aj agitátorom za kultúru a má presahy aj do elektronickej hud­by.

Podobne výrazným zjavom je aj multidisciplinárna performance umelkyňa Shannon Sullivan, ktorá svoj prístup k poézii označuje ako „fyzická poézia“, no poéziu často spája s hudbou. Súčasní básnici a poetky sa vonkoncom nevyhýbajú najpálčivejším politickým problémom dneška, teda najmä tomu, čo presahuje všetky politické hranice: prírode a hlbokej kríze, ku ktorej sme vo vzťahu k nej dospeli. Ako z toho všetkého von, ak nie práve radikálnosťou prejavenou podčiarknutou formálnou krásou poézie?

Sprievodnými akciami festivalu Ars Poetica je aj Akadémia Ars Poetica, ktorá sa bude konať v Lisztovom pavilóne Univerzitnej knižnice v dňoch od 8. do 10. novembra. Hlavnými témami bude performatívny potenciál jazyka a možnosti poézie na hranici kultúr a diskurzov. Okrem toho aj workshopy od 15. do 17. novembra v legendárnom V klube na Námestí SNP, a od 11. do 15. novembra Ars Poetica Film v kine Lumiere.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#sound poetry #Martin Solotruk #Jaap Blonk #Ars Poetica
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku