Navyše freelanceri a umelci na voľnej nohe či dohodári do schém nezapadajú alebo sa tam vpracú len veľmi nemotorne. O dosahu pandémie na hudobný priemysel sa minulý týždeň rozprávali šéf festivalu Pohoda Michal Kaščák, Marek Adamov z kultúrneho centra Stanica Žilina-Záriečie a kultúrnej inštitúcie Nová synagóga a dramaturgička hudobných podujatí v Novej Cvernovke a produkčná Paula Poštolková.
,,Teraz kultúrny svet potrebuje pomoc. Tak, ako potrebuje zdravý štát pre svoj rozvoj umenie a kritické myslenie.
Otázky bez odpovedí
Foto: Pohoda festival
Aj keď v dialógu chýbal element, ktorý by mohol zo strany štátu reagovať na situáciu predstavujúcu existenciálnu krízu pre ľudí pôsobiacich v kultúre, verejné zhodnotenie chodu významných kultúrnych priestorov a najväčšieho slovenského multižánrového festivalu považujem za veľmi cenné. Je totiž nesmierne dôležité mapovať, v akom stave sa inštitúcie aj jednotlivci momentálne nachádzajú a tiež dokedy a ako túto situáciu zvládnu udržať.
Slovenskému kultúrnemu sektoru, ako povedala nedávno filmová producentka Ľubica Orechovská v rozhovore pre Pravdu, totiž chýba ambasádor, teda prostredník medzi členitou komunitou ľudí tvoriacich a sprostredkujúcich kultúru a štátom. Aktuálny stav potvrdzuje, že mu chýba ako soľ. Nebyť krízy, kultúrny svet by v zabehnutých koľajach existoval naďalej, teraz však potrebuje pomoc. Tak, ako potrebuje zdravý štát pre svoj rozvoj umenie a kritické myslenie. Jeho dôležitosť je však v našej krajine dlhodobo podceňovaná a kultúrny sektor intelektuálne i kapitálovo poddimenzovaný. Fond na podporu umenia, Audiovizuálny fond, Literárny fond a podobné zriadenia sú štátne inštitúcie podporujúce kultúru v našej krajine a v momentálnej situácii svojim klientom nápomocné sú, na situáciu reagujú s pochopením, no ich opatrenia sú len fragmentom a problém neriešia plošne v celej kultúrnej oblasti. Momentálne je teda na rade ministerstvo kultúry s novou ministerkou v celkom čerstvej a neohmatanej situácii.
"Prijali sme opatrenia, aby sme zminimalizovali náklady a dokázali udržať zamestnancov, no v krízovom režime dokážeme fungovať dva až tri mesiace,” odpovedala Paula Poštolková na otázku, ako Nová Cvernovka reaguje na túto skúšku. Marek Adamov zo Stanice Žilina-Záriečie a Novej synagógy už z pochopiteľných dôvodov musel niekoľko zamestnancov prepustiť. Bratislavské aj žilinské kultúrne centrum však v týchto týždňoch robia čo môžu, a teda zlepšujú svoje priestory.
Tím festivalu Pohoda má kvôli situácii extrémne náročnú úlohu, festival sa má konať na začiatku júla, ešte ho oficiálne nezrušili, pripravujú sa však na niekoľko variantov. Organizácia takého obrovského festivalu je aj za normálnych okolností logisticky náročná, od plánovania dramaturgie niekoľkých stageov až po technické zabezpečenie festivalu, ktorý je potrebné na letisku celý postaviť. Príprava prebieha celý rok a predstava, že tím musí počítať s viacerými variantmi vývoja situácie a snažiť sa nestratiť účinkujúcich, je teda nezávideniahodná. Rovnako ako strata investovaných peňazí, ktoré už organizátori do zrušených projektov vložili, veď zisky sú potrebné na ďalší chod kultúry.
Dokedy?
Mesačný priemer predstavuje zhruba 28 213 podujatí a mesačný počet ich návštevníkov je 1798 400, pričom najviac podujatí produkujú kiná. Toľko čísla, aby sme boli v obraze, koľko sa toho v kultúrnom sektore za jeden mesiac vyprodukuje a skonzumuje. Štatistiky sú z rokov 2016 – 2018. No keď sa reťazec zastaví, zostanú smutnejší tí, ktorí produkovali a boli odlúčení od svojich konzumentov. Kultúra sa síce presúva do on-line priestoru, no skôr ako dobrovoľnícka činnosť.
V diskusii chýbal element, ktorý by mohol zodpovedať otázky, či a ako štát kultúre pomôže. Všetci traja respondenti a zástupcovia kultúrnych podnikov (Cvernovka, Pohoda, Stanica Žilina-Záriečie) bojujú zatiaľ na vlastnú päsť, ako mnohí iní a všetci dúfajú, že tento stav nepotrvá dlhšie ako do leta.
,,Sprostredkovanie kultúry na internete je skôr prejavom nevyhnutnosti umelcov tvoriť a odovzdávať ako zárobkovou činnosťou a rovnakú veľkorysosť by sme mali prejaviť po skončení opatrení my diváci a návštevníci.
Umelci a iné profesie nevyhnutné pre zabezpečenie chodu kultúry, od produkčných cez zvukárov po osvetľovačov a podobne, žijú a pracujú ako freelanceri, teda nemajú trvalý pracovný pomer a po vypuknutí pandémie zostali bez zárobku i našetrených financií, pretože aj počas bežnej sezóny žijú na tenkom ľade, z ruky do úst a môžu sa spoliehať len na svoju húževnatosť.ň
Kríza odhaľuje nedostatky, ktoré majú náhly existenciálny vplyv na tisícky ľudí v rôznych odvetviach. Od hudobníkov vo filharmónii až po novinárov. Sprostredkovanie kultúry na internete je skôr prejavom nevyhnutnosti umelcov tvoriť a odovzdávať ako zárobkovou činnosťou a rovnakú veľkorysosť by sme mali prejaviť po skončení opatrení my diváci a návštevníci. Dovtedy môžeme prehodnotiť svoj vzťah k umeniu, ktoré kultivuje svet i nás. Kultúra nie je ozdoba, je to nevyhnutnosť.
Kríza, v ktorej sme sa odrazu všetci ocitli prehlbuje túžbu po živote v kultúrnom svete s transparentnými vzťahmi a zrozumiteľne formulovanými odporúčaniami. Filmár David Lynch sa so svojimi očakávaniami podelil v rozhovore pre magazín Indiewire: „Bude to inteligentnejší svet. Riešenia na tieto problémy sa nájdu a život bude veľmi dobrý. Filmy sa vrátia. Všetko povstane naspäť v omnoho lepšom smere cesty.” Blažené slová "slniečkara“ v mnohom vystihujú umeleckú myseľ rojka. Tak tomu skúsme ešte na chvíľu uveriť.
