František Bojničan: Žarty neklamú

„Kalinovu knihu Tisíc a jeden vtip som, bohužiaľ, nepoznal“, hovorí František Bojničan (nar. 1960), ale objednal som si ju hneď, ako som sa dozvedel o jej novom vydaní.“ Tento tvorca, zberateľ a iniciátor humoru, je v niečom podobný Jánovi L. Kalinovi – tiež sa od mladosti venuje vtipom a zaujíma ho aj práca kolegov. Zaujíma sa predovšetkým o kreslené vtipy, ale venuje sa aj iným oblastiam žartovania a recesie. Začalo sa to kreslením vtipov ešte v detstve. „Kreslil som obrázky na slovné vtipy a dokonca som ich aj posielal do Roháča. Používal som listový papier, ceruzky a fixy. Kresby boli však po stránke výtvarnej na nízkej úrovni, ani mi z redakcie neodpovedali. Ďalšie pokusy som podnikol v sedemnástich. To už som kreslil tušom na rysy a aj kresba bola lepšia. Vtedy som vtipy posielal do podnikového časopisu a uverejňovali ich! Dokonca som dostával aj honoráre.“

Považský štvorlístok

František Bojničan sa venoval mnohým činnostiam, pracoval ako fotograf, robotník, študoval, a tak sa ku kreslenému humoru vrátil až po nežnej revolúcii. „Vtedy nastal boom tohto žánru. Vtipy som posielal do viacerých časopisov, kde ich radi uverejňovali. V roku 1991 som mal prvú výstavu, ale bolo to len také oťukávanie. O rok som už vystavoval aj s vernisážou a odvtedy to tak bolo každý rok. V roku 1993 sme sa dali dokopy štyria karikaturisti – Miro Ďurža a Vlado Pavlík z Nového Mesta nad Váhom, Vojto Haring z Piešťan a ja z Hlohovca. Naše voľné združenie sme nazvali Považský štvorlístok. Bohužiaľ Miro Ďurža a Vojto Haring už kreslia v karikaturistickom nebi.“ František Bojničan rád dával ľudí a kvalitu dokopy, a tak vymyslel projekt pravidelnej súťažnej prehliadky Bienále kresleného humoru Fraštacký tŕň (Frašták je starý názov Hlohovca). „Začali sme v roku 1996, najskôr sa zúčastnili len slovenskí karikaturisti, postupne sa pridali aj autori zo zahraničia. Súťaž je každé dva roky, lebo sponzorov je málo, zato invencie dosť. Na súťaži sa už zúčastnilo veľa slovenských aj zahraničných autorov zvučných mien. Ich diela tvoria zbierku, z ktorej sú výstavy. Podotýkam, že diela sú originály! Dnes je totiž bežné posielať kresby do súťaží e-mailom, a to je niečo iné.“ Tento rok sa koná už 13. ročník Fraštackého tŕňa a kresby do súťaže prichádzajú. Autori však majú ešte čas – do 26. augusta. "Koncom leta zasadne porota a rozhodne o víťazoch. Vernisáž bude 2. októbra. Vítaní sú profesionálni aj amatérski kresliari, ktorí sa podelia o ceny – prvé miesto 250 eur, druhé 150 eur, tretie 100 eur. Vtipy do súťaže posielajú autori z celého sveta.“

Nové nápady

Aký zmysel majú výstavy vtipov? Dnes je ich toľko na internete, že sa to zdá zbytočné. Verí František Bojničan, že o takéto výstavy a zbierky niekto stojí? „Myslím že robiť výstavy má zmysel. Na internete človek pozrie kresby rýchlo. Na výstave, keď už divák vynaloží námahu a príde, uvidí originálne diela. Už len preto, že musel prejsť nejakú fyzickú vzdialenosť, venuje prehliadke viac času a zahĺbi sa. Na vernisáž sa zídu nielen autori, ale aj priaznivci kresleného humoru, novinári, odborníci a rodia sa tam nové nápady a projekty. Navyše, Fraštacký tŕň zviditeľňuje Hlohovec aj Slovensko. V prácach vidieť neraz veľa z atmosféry krajiny, odkiaľ autor pochádza. Obrázky odrážajú dobu a prístup k životu nielen autora, ale celej krajiny, z ktorej prichádza.“ Vtipy a karikatúry vystihnú podstatu problémov a ponúknu smiech ako prvú pomoc. Potom sa už ľahšie riešia aj tie najväčšie komplikácie. Dobre by bolo, keby aj z tejto hlohoveckej úrody vtipov raz vznikla kniha, ktorá vyjadrí zasa inú éru nášho života. Každá doba prináša aj javy, ktoré potrebujú ventil, pranier a treba sa im vysmiať. To je ten najspravodlivejší dejepis – fakty v žartoch, vo vtipe, v karikatúre. Tam sa nedá nič skresliť. V archíve Fraštackého tŕňa sa zbiera taký materiál. "Archív sme začali budovať, ale práce z prvých ročníkov súťaže sú nenávratne stratené. Na začiatku sme totiž ani nesnívali o tom, ako sa Fraštacký tŕň rozbehne a že potrvá toľko rokov. Verím, že sa dopracujeme aj ku knihe, ale to asi ešte nejaký rok potrvá,“ hovorí František Bojničan.