Venoval sa tiež návštevnosti rôznych kultúrnych podujatí, vkusu obyvateľov Slovenska a zároveň preskúmal potenciál takzvanej kultúrnej všežravosti, teda rôznorodej kultúrnej spotreby. Respondenti dostali zoznam, ktorý obsahoval 18 rôznych typov kultúrnych akcií, pričom pre potrebu tvorby indexu kultúrnej všežravosti sa aj hodnota indexu pohybovala v rozmedzí 0–18.
„V rámci výskumu o kultúre a hodnotách, ktorý sme uskutočnili v roku 2017, sme sa respondentov pýtali viacero otázok súvisiacich s touto témou a vďaka získaným odpovediam môžeme aspoň načrtnúť základný obraz, ktorý ilustruje vkusové preferencie jednotlivých skupín v našej krajine,“ vysvetlil Vanoch. Zo zistení vyplynulo, že v priemere navštívili obyvatelia Slovenska za 12 mesiacov šesť rôznych typov kultúrnych akcií. Výskum zároveň naznačil, že mladí ľudia vo veku 16 – 17 rokov navštívia ročne viac ako osem rôznych typov podujatí a ľudia nad 65 rokov menej ako štyri. Výsledky tiež ukázali, že tak, ako stúpa ekonomický status, ktorý bol meraný na základe dosiahnutého vzdelania a typu vykonávaného povolania, rastie aj rôznorodosť navštívených kultúrnych podujatí. Ľudia z vyššej triedy navštívili za 12 mesiacov 42 podujatí, vyššej strednej triedy 40, nižšej strednej triedy 31 a ľudia z nižšej triedy navštívili 23.
„Pre vyššiu aj nižšiu triedu totiž platí, že na prvých troch priečkach v návštevnosti podujatí sa nachádzajú tie, ktoré môžeme označiť pojmom masová kultúra. V prípade nižšej triedy vedú folklórne podujatia, nasledujú ich hrady, zámky a diskotéky,“ vysvetlil Vanoch. Výskum tiež ukazuje, že vyššia trieda navštevuje najčastejšie hrady a zámky, na druhom mieste je folklór a tretie sú multiplexové kiná. Vanoch tiež upozornil, že vzhľadom na častejšiu kultúrnu spotrebu vyššej vrstvy dokonca platí, že návštevnosť podujatí, ktoré možno označiť za typickú kultúru pre masy – diskotéky, folklór či multiplexy, je väčšia medzi príslušníkmi vyššej triedy. Z výskumu ďalej vyplýva, že v rámci vyššej vrstvy je na štvrtom mieste návšteva galérie a piata je činohra, nižšia trieda uprednostňuje skôr masovejšiu kultúru, konkrétne koncerty populárnej hudby či multiplexové kiná. Ukázalo sa tiež, že ženy navštívia ročne o jeden typ kultúrneho podujatia viac ako muži.
Podľa PR manažérky Creative Industry Košice Zuzany Réveszovej, ktorá tiež v rokoch 2017 a 2018 riadila odbor výskumu a štatistiky v Národnom osvetovom centre, je pre zvýšenie návštevnosti podujatí potrebná systematická práca kultúrnych inštitúcií. Je preto nutné poznať aj preferencie návštevníkov prostredníctvom prieskumov, aby inštitúcie spoznali prekážky, ktoré v tejto súvislosti ľudia vnímajú. Na tieto zistenia je potom možné aplikovať metódy budovania publika, teda komunikácie a programovania s ohľadom na zvýšenie účasti a sprístupnenie kultúry.
Réveszová zároveň dodala, že štát by mal v oblasti kultúry a kultúrneho dedičstva získať schopných ľudí, ktorí budú v kultúre pracovať, vedieť ich zaplatiť, dať im priestor a kultúru vnímať ako príležitosť pre rozvoj spoločnosti, nie ako ekonomickú príťaž.
