Jama sa Adamčiaka pre pandémiu nevzdá

, 22.10.2020 12:00
jama ticho perfo work in progress
Na Jame predstaví výskumno-umelecký projekt v procese vzniku Soňa Kúdelová. Zvuky ticha pripravuje so študentmi v telocvični Novej Cvernovky. Autor:

Výtvarníkovi, konceptualistovi, hudobníkovi, muzikológovi a prvému slovenskému intermedialistovi Milanovi Adamčiakovi je venovaný (ne)festival Jama, ktorý sa konal vlani po prvýkrát v Banskej Štiavnici a jej okolí.

Podujatie nadväzuje na jeho pôsobenie v obci Banská Belá, kde strávil posledných desať rokov svojho života a až do posledných dní tu bol umelecky činný. Tento rok je Jama, prirodzene, on-line. Od piatka do soboty sa preto oplatí mať poruke zariadenie s pripojením na internet. Sledovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/jama.ooo/.

Symbolická záchrana

Milan Adamčiak umrel pred tromi rokmi a podľa jednej zo zakladateľov a organizátorov podujatia Jama Evy Vozárovej bol človekom dvoch kontrastov. „K tvorbe pristupoval výrazne inak ako jeho umeleckí spolupútnici, veľmi originálne. Na druhej strane mal aj veľmi temné stránky, a tie ho na sklonku života doviedli na okraj spoločnosti. Posledné roky prežil inkognito ako pustovník na okraji obce Banská Belá,“ približuje Eva Vozárová. Jama nadviazala práve na Adamčiakovo pôsobenie v tomto regióne, kde spolupracoval so Zuzanou Bodnárovou a Svätoplukom Mikytom z rezidenčnej platformy Banská Stanica Contemporary.

O Milana Adamčiaka sa na sklonku života staral umelec Michal Murín, ktorý bol aj spolukurátorom prierezovej výstavy jeho diela v Slovenskej národnej galérii. Adamčiak sa jej už nedožil, no do veľkej miery prispela k zvýšeniu povedomia o význame jeho bohatej tvorby. Eva Vozárová a Fero Király stretali pri návštevách regiónu Banskoštiavničanov, ktorí žili v blízkosti Adamčiaka a, paradoxne, netušili, že ich sused bol jednou z najväčších umeleckých kapacít svojej generácie. Vtedy si uvedomili, že je nevyhnutné udržiavať odkaz Milana Adamčiaka a multimediálne umenie práve v Banskej Belej a v Banskej Štiavnici formou podujatia Jama.

A aký program si JAMA – 74. ročník Milana Adamčiaka prichystal? Eva Vozárová odporúča sledovať program kontinuálne, aby bol dojem z neho plnohodnotný. „Program je dizajnovaný ako jednoliaty, dlhotrvajúci zážitok, skôr je to zájazd, než festival.“ Podľa nej je dôležité zažiť celý proces a aj pomedzi jednotlivé výstupy kontemplovať nad zážitkami. „Cez internet to diváci a diváčky asi nevydržia, preto by som odporučila zapnúť si Jamu na otvorenie v piatok od 18. h.,“ hovorí Vozárová.

Jednou z dvoch vernisáží bude predstavenie diela Panovníkov palác, ktoré je autorským objektom Zuzany Bodnárovej a Svätopluka Mikytu. Podarilo sa im v poslednej chvíli zachrániť podobizeň domčeka, v ktorom Adamčiak prežil posledné roky svojho života. Dielo je odliatkom jeho fasády, ktorá čoskoro zanikne, nový majiteľ totiž plánuje jeho sanáciu.

Ticho ako nástroj skúmania

Súčasťou piatkového programu je aj pohybová performance – ktorá je stále v procese vzniku a skúmania – Zvuky ticha (3× pohyb) choreografky a performerky Sone Kúdelovej. „Je to výsledok workshopu so študentmi, ktorí však kvôli pandémii nemôžu osobne prísť, a tak s nimi Soňa vytvorila výstupy v predstihu. Bude ho prezentovať ako sólovo-kolektívne dielo, na čo som veľmi zvedavá,” približuje Eva Vozárová. "Finálne dielo v podobe performance má plánovanú premiéru na jar budúceho roku,“ dopĺňa Soňa Kúdelová. Projekt je teda stále v procese. Pre tvorbu umelkyne je totiž kľúčový teoretický a praktický výskum, dozrievanie diela v čase, na Jame teda odprezentuje Zvuky ticha work in progress.

„Pracujem s témou hudby a ticha ako médiami, ktoré výrazne ovplyvňujú pohyb. Tanečný pohyb. Snažím sa zachytiť premenné momenty ľudského vnímania pri pohybe a počúvaní, nazerať na estetiku pohybu v rôznych podobách. Študentom zapojeným do projektu som kládla zdanlivo banálne otázky, no počas kreatívneho procesu sa vyformulovali odpovede, ktoré otvárajú jedinečné vnútro každého participanta a prinášajú tak špecifickú pôdu na živú a hravú tvorbu,“ približuje umelkyňa.

Rovnako zaujímavý je hudobný program. Koncertná časť Jamy sa začína o 19. h. Ivan Šiller zahrá na detskom klavíri ikonickú suitu Johna Cagea zo 40. rokov a Tomáš Boroš odprezentuje Hudbu pre detský klavír, dielo vedené špeciálnymi vlastnosťami nástroja. „Toy piano je verná napodobenina koncertného krídla alebo pianína, a možno sa zdá až neuveriteľné, že tento insitný nástroj má v súčasnej hudbe svoje miesto, no zaoberajú sa ním aj renomovaní umelci,“ vysvetľuje Vozárová.

V programe Jamy je aj slovenská premiéra akusticko-hudobnej performance Alvina Luciera I am Sitting In A Room. „Toto významné dielo má v zbierke napríklad Moma. Lucier ho vytvoril v 70. rokoch a patril do skupiny amerických hudobných experimentátorov. Je to veľmi jednoduché a zároveň veľmi komplikované dielo. Pracuje s hovoreným slovom a akustickými špecifikami priestoru, v ktorom sa odohráva. Sami sme preto zvedaví, aké bude uvedenie tejto skladby v špeciálnych podmienkach bez publika,“ uzatvára Eva Vozárová.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#Milan Adamčiak #Jama #banská štiavnica
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku