Výstava ponúka pohľad na magicko-totemický vizuálny svet umelca, ktorý sa zaujímal o filozofiu a psychoanalýzu a prácu Gustáva Junga. Kládol do popredia slobodu vyjadrenia a vlastnej predstavivosti.
Festival intenzívne udržiava kontakty s talianskou kultúrou, spája tradíciu a súčasné trendy. Tohto roku prinesie online stretnutia s troma významnými osobnosťami súčasnej literatúry Silviou Avallone, Nicolom Lagioiom a Marcom Missirolim. V programe je aj filmová prehliadka Cinevitaj, výstava fotografií [Ne]viditeľné námestia, výstavy „kresliaceho“ architekta a dizajnéra Alda Rossiho a maliara Corrada Cagliho. Dolce Vitaj ponúkne aj online podujatia pri príležitosti 700. výročia úmrtia Dante Alighieriho, jedného z najvýznamnejších básnikov všetkých čias.
Festival otvorí dnes 21. mája výstava Corrada Cagliho Strach z totemu, ktorá potrvá v Považskej galérii umenia Žilina do 27. júna. Corrad Cagli bol súčasťou avantgardných hnutí, prežil rasové prenasledovanie, dve svetové vojny, na jednej z nich sa zúčastnil ako vojak americkej armády, spolupracoval s množstvom umelcov a intelektuálov z celého sveta a najmenej štyrikrát sa zúčastnil Bienále v Benátkach.
Diela vystavené po prvý krat na Slovensku sa sústreďujú na jeho vzťah k psychoanalýze a štúdiu C.G. Junga. Cagli sa vo svojej tvorbe pohybuje na hranici figurálnej a abstraktnej maľby, jaskynného a moderného umenia, z čoho vo výsledku vznikajú výnimočné diela plné magických a atavistických odkazov.
"Diela zo sedemdesiatych rokov tvoria aj významnú časť výstavy. Sú inšpirované mimoeurópskymi, predovšetkým africkými kultúrami, v ktorých cítiť snahu národov a politických hnutí vymaniť sa z kolonializmu a diktatúry. Pretože Cagli zakúsil prenasledovanie na vlastnej koži a aj v tomto prípade stojí na strane utláčaných. V tom je sila jeho odkazu,“ povedal Marco Gerbi z Talianskeho inštitútu.
Hľadanie figurálnych a predovšetkým znakových archetypov vytvára osobný a autentický štýl, ktorý môžeme pozorovať v rôznych aspektoch umelcovej tvorby. V dielach sa odráža skutočnosť i podvedomie, pamäť a predtucha, tieto aspekty spolunažívajú v neutíchajúcej potrebe objavovať moderný svet primitívnym, barbarským a mysterióznym spôsobom, ktorá má veľa spoločného s myšlienkovým svetom Carla Gustava Junga. Cagli svoje kreatívne nomádstvo transformuje na slobodu vyjadrenia a vlastnej predstavivosti. Výstava pozostáva z takmer päťdesiatich diel, ktoré vznikali v období rokov 1946 – 1973.
Corrado Cagli spoločne s ďalšími nádejnými umelcami ako boli Giuseppe Capogrossi a Emanuele Cavalli založili umelecké združenie Scuola Romana. Počas prvých rokov umeleckej aktivity sa venoval tvorbe grafitti a experimentoval s neokubistickou a metafyzickou maľbou.
Jeho diela medzi prvými vystavovala Galleria d'Arte v Ríme a Triennale v Miláne v roku 1936, kde mali diváci možnosť vidieť obraz Battaglia di San Martino (Bitka o San Martino), ktorý sa od roku 1983 nachádza v Galérii Uffizi vo Florencii. Na konci 30. rokov minulého storočia Cagli vystavoval aj v New Yorku. Keď sa v roku 1938 sprísňovali protižidovské zákony, bol nútený kvôli svojmu pôvodu utiecť do Paríža a neskôr do New Yorku, kde si otvoril ateliér. V roku 1941 získal americké občianstvo, narukoval do americkej armády a bojoval v Európe. Dostal sa aj do koncentračného tábora v Buchenwalde a tento srdcervúci zážitok spracoval v sérii dramatických kresieb. Po skončení druhej svetovej vojny sa Cagli vrátil do Ríma, kde experimentoval s abstraktnou maľbou.
V roku 1946 získal cenu Guggenheim a v roku 1954 cenu Marzotto. Táto cena sa udeľovala v období 1951 – 1968 umelcom a mysliteľom, ktorí prispeli ku kultúrnej obnove povojnového Talianska a financoval ju módny dom Marzotto z Valdagna.
Niekoľkokrát vystavoval na Bienále v Benátkach (1936, 1938, 1948, 1954). Pracoval pre divadlo aj film, a okrem toho sa zaujímal o filozofiu a psychoanalýzu, predovšetkým o prácu Gustáva Junga. Jeho obrazy možno nájsť v mnohých významných zbierkach v Taliansku aj vo svete.
