„Zmenšiť celý festival nám dalo veľmi zabrať. Keďže k nám chodí tridsaťtisíc ľudí, bolo náročné nájsť spôsob, ako by sa dal celý festival zredukovať. Nevedeli sme si ani predstaviť koľko záchodov, výčapov, nádob na smeti či dobrovoľníkov budeme potrebovať, keď sa otvoria brány. Až neskôr sme si všimli, že na každých dvoch návštevníkov je tu jeden dobrovoľník,“ priblížila Barbora Bodnárová, ktorá na festivale zastrešuje umelcov.
No mnohých sprevádzala pri príchode na Pohodu neistota. Neboli si istí, či sa vôbec oplatí stavať stan, nevedeli, kedy si majú dať posledné pivo, aby mohli ráno o desiatej šoférovať domov. Všetky pochybnosti v noci však pominuli a ľudia sa presunuli k výnimočnej židovsko-arabskej dvojici – DJ Ramzy Al Spinoza & MC Safaa Hathot. Svoje sety hrajú každý deň symbolicky v areáli vyradeného vojenského radaru a je to prvýkrát, keď sú tieto priestory otvorené návštevníkom.
Dramaturgiu nechali na iných
Hudba hrá na piatich pódiách od stredy do nedele a každý deň sa okrem pár zahraničných mien mení celá dramaturgia festivalu.
V stredu bolo na festivale zhruba osemsto návštevníkov, no vo štvrtok sa priestor už viditeľne zaplnil. Hoci v piatok na letisku párkrát spŕchlo a ešte o tretej popoludní bol areál poloprázdny, tak v podvečer sa všetko dobehlo. V piatok sa o program postaral prešovský klub Stromoradie a okrem kapely Chiki liki tu-a, ktorá je aj sčasti spolumajiteľom klubu, sa predstavili aj Kaščákova legendárna formácia Bez ladu a skladu či česká Mňága a Žďorp. Trnavský Klub 69 zase zavolal trnavské rapové posily v zložení Fvck_Kvlt a Boy Wonder a svoju hodinku na letisku dostala aj mladá kapela Stolen Street.
Foto: TASR, Radovan Stoklasa
Zatiaľ jediný deň, ktorý sa podarilo vypredať, je sobota. Nie je to však prekvapením. Vďaka bratislavskému klubu Wax a košickému Colloseum sa bude niesť cez deň na vlnách panku a v noci sa rozbúcha techno.
S výnimkou hlavného pódia, ktorého dramaturgiu má na starosti samotný tím Pohody, sa o program starajú predovšetkým ľudia z desiatich slovenských klubov, pričom každý deň je odprezentovaná iná dvojica podnikov. Preto raz hrá punk, inokedy alternatíva či techno. Vďaka tomu dostali priestor aj mladé slovenské kapely.
Požičali si električku
V stredu najviac ľudí tancovalo v Hangári na Medial Banana a v klube Bombura Midi Lidi predstavili svoje dva nové albumy. Vo štvrtok zase Fuga priniesla Edúvho syna a so Žakhélesom ukázali, prečo a ako pankáči robia trap.
Neďaleko nich na letisku pribudla vyradená električka T3 – kultúrny prostriedok, ktorú do Trenčína presťahovali z bratislavského Trnavského mýta. „Od budúceho týždňa sa sťahujeme zo Starého Mesta do Petržalky. Pohoda nás poprosila, či to v rámci presunu neotočíme cez Trenčín a my sme teda súhlasili,“ usmieva sa Albert z T3. Na ich pódiu sa zatiaľ predstavili slovenské art-rockové formácie Raptor Koch či God and Eve.
Foto: TASR, Radovan Stoklasa
Jediné, čo počas festivalu zostáva bez výrazných zmien, je dramaturgia hlavného pódia, kde hrajú zahraničné kapely. Keďže každý deň sa návštevníci menia, odohrajú pre každú tisícku počas piatich dní päť koncertov. „Pre mňa je to sen vidieť svoje obľúbené kapely hrať päť dní po sebe,“ smeje sa Kaščák.
No dať to celé dokopy, nebolo vôbec jednoduché. Organizátori museli rátať s tým, že ak zahraničná kapela nie je zaočkovaná, bude musieť do povinnej karantény. Pôvodne organizátori rátali s viac ako šiestimi kapelami z Veľkej Británie. Kvôli striktným opatreniam prišli dve. „Ostatné kapely ešte nie sú zaočkované. Všetci majú okolo dvadsať rokov a táto veková skupina sa v Anglicku ešte neočkuje. U nich je stále veľký záujem o očkovanie aj u starších a mladí si musia počkať,“ vysvetľuje Bodnárová. Z Veľkej Británie však prišla londýnska kapela Dry Cleaning či britsko-kórejské duo Wooze, ktoré aktuálne dokončujú druhé EP.
Potešil ich gól
Práve Dry Cleaning víta riaditeľ festivalu Michal Kaščák každý deň na pódiu so slovami, že ide o jeho aktuálne najobľúbenejšiu kapelu, ktorej vinil má na gramofóne už niekoľko mesiacov. Kapela sa od ostatných postpankových projektov výrazne líši tým, že speváčka Florence Shaw vôbec nespieva, skôr recituje. Niekomu takéto vystúpenie možno príde monotónne, no Florence sa môže spoľahnúť na zvyšok kapely. Basgitarista a gitarista sa hýbu a spievajú za ňu. No aj napriek tomu, že ich hudobný magazín NME zaradil medzi sto zásadných nových mien roka 2020, slovenských fanúšikov budú musieť ešte chvíľu presviedčať.
Foto: TASR, Radovan Stoklasa
Počas prvého stredajšieho koncertu sa kapela snažila pozerať semifinálový zápas Euro, kde súperilo Anglicko proti Dánsku. Kvôli predĺženiu a penaltám sa z výsledku tešili v strede koncertu, keď im gitarista Wooze, modrovlasý Theo Spark, zakričal: „Dva jedna!“
„Na Slovensku sme prvýkrát a v stredu sme hrali po osemnástich mesiacoch opäť pred ľuďmi. Je to tu krásne a dúfame, že nás pozvú znova, aby sme videli, o čom tento festival je,“ dúfa Florence. Michal Kaščák tiež dúfa, že sa zahraničné kapely, ktoré hrajú na tohtoročnej Pohode, vrátia. „Je to úplne iný príbeh, dúfam, že im ho budem môcť ukázať,“ dodal Kaščák.
Okrem dvoch ostrovných kapiel na Pohode päť dní po sebe hrá aj francúzska skupina Murman Tsuladze. Toto odviazané trio rebelantov spája humor, francúzska elektronika, africké rytmy a ich gruzínske korene. „Murman Tsulazde by boli prvou voľbou, ktorú by vytočili Fat White Family, keby sa chceli dobre zabaviť v metropole Francúzska,“ opísal ich tvorbu hudobný magazín The Quietus. Na Pohodu mali pôvodne doraziť aj kritikmi oceňované britské kapely Black Midi a Black Country, New Road. Žiaľ, kvôli sprísneným pandemickým opatreniam neprišli a mnohí návštevníci preto svoje zakúpené lístky predávali. Festival to však neohrozilo, fanúšikov má stále dosť.
Namiesto spomínaných britských kapiel prišli holandskí Altin Gün, nominovaní na Grammy, a belgickí Shht, ktorí pricestovali do Trenčína bez speváka, tesne pred odletom bol totiž pozitívne testovaný na COVID-19. V poslednej chvíli odovzdali mikrofón tanečníkovi. „Máme päť dní a päť koncertov na to, aby sme si to naskúšali bez neho,“ usmieva sa bubeník Wouter. Po treťom dni festivalu možno konštatovať, že aj keď sa deje v malom a nie je to ono, je to stále Pohoda.
