Cieľom podujatia je priblížiť širokej verejnosti súčasné formy umenia, ale aj netradičné, nepoznané a významné miesta. Ako jeho tvorcovia priznali, tohto roku sa festival snažili pripraviť tak, aby bol vzhľadom na pandemickú situáciu praktický a bezpečný. Väčšinu inštalácií preto sprístupnili na verejných priestranstvách, takže budú pripomínať skôr výstavu, ktorú si návštevníci môžu pozrieť bezplatne, a to hocikedy. Napriek tomu bude lepšie, ak sa na „prehliadku“ vyberú až večer.
VIDEO: Prezidentský palác ožil farbami. Rozžiarila ho Biela noc.„Keďže sme ,nočné' podujatie, všetky diela vyznejú zaujímavejšie až po zotmení – s nasvietením, hudbou a podobne,“ upozornila za organizátorov Beáta Révayová. Niektoré svetelné inštalácie, ktoré sú v meste atrakciou, sa navyše dajú obdivovať naozaj iba za tmy v čase od 19. h do polnoci.
Taký zážitok môže divákovi priniesť napríklad digitálna projekcia Michala Štrompacha na nádvorí Umelky, svetelná inštalácia Božie mlyny Pavla Korbičku na novej budove Slovenského národného divadla, vyše 10-metrové dielo v átriu Slovenskej sporiteľne, veľkoplošná projekcia Živé mince na budove Národnej banky Slovenska, geometrický útvar v Medickej záhrade, inštalácia Prebudenie na fontáne Družba na Námestí slobody, neónový nápis pred Starou tržnicou, elektrické výboje (spolu s hlučným treskom) na nádvorí Primaciálneho paláca, no najmä „mapping“ – pozoruhodná svetelná hra na fasáde Grasalkovičovho (Prezidentského) paláca. V piatok 24. septembra pritom v Bratislave sprístupnia ďalšie svetelné inštalácie.
Autormi väčšiny diel – aj rôznych objektov, živých vystúpení, premietaní alebo výstav – sú domáci umelci, ale predstavia sa aj traja hostia z Českej republiky a dvaja Poliaci. Novinkou oproti predchádzajúcim ročníkom je, že ide o dva typy diel. „Také, ktoré sú prítomné vo verejnom priestore počas celého festivalu, teda 17 dní, vždy od siedmej večer do polnoci. Ale sú aj časové diela, ktoré sú buď cez všetky víkendy, alebo len cez niektorý víkend, prípadne iba jeden deň. Tie si treba vyznačiť, ak ich nechcete prepásť,“ uviedla riaditeľka festivalu Zuzana Pacáková.
Čítajte aj Maliarka Jana Bednárová je v Indii ako doma
K takým dielam patrí napríklad inštalácia Lousyho Abera v Starej tržnici, projekcia Jána Šicka na fasáde NBS či veľkoplošné „mappingy“. Naopak, po celé trvanie Bielej noci budú v okolí dunajskej promenády prístupné inštalácie Erika Bindera, Laca Terena alebo Vladimíra Havrillu.
Foto: Festival Biela noc
„Biela noc je oslavou súčasného umenia. Priamo v uliciach umožní spoznať tvorbu viacerých umeleckých žánrov – od vizuálneho umenia (vrátane svetelného dizajnu a digitálneho umenia) až po živé performance, hudbu, film či literatúru. Svoje obľúbené miesta v programe si nájdu nároční diváci aj rodiny s deťmi,“ informovali organizátori podujatia, ktoré v Bratislave potrvá až do 3. októbra. Následne sa presunie do Košíc, kde bude pokračovať od 9. do 24. októbra.
Festival Biela noc vznikol v Paríži roku 2002. V roku 2013 ho navštívilo vyše 2,5 milióna ľudí. Z Paríža sa projekt postupne rozšíril aj do miest ako New York, Los Angeles, Chicago, Montreal, Toronto, Rím, Tel Aviv, Gaza, Jeruzalem, Madrid, Brusel, Riga, Bukurešť, Amsterdam, Brighton, Turín, Petrohrad či Košice. Po piatich úspešných ročníkoch v Košiciach sa Biela noc rozšírila aj do hlavného mesta Slovenska, čím súčasné umenie pomyselne prepojilo východ a západ krajiny.
