Nie je partizán ako partizán
Vera Lacková mala hneď niekoľko dôvodov, aby film vznikol. V osobnom dokumentárnom pátraní, pomocou ktorého skladá čriepky rómskej identity, sa všetky línie šikovne spájajú. Hlavným motívom je autorkina investigatíva. Lacková pozná príbeh svojho pradeda z rozprávania babičky, no od rozprávok na dobrú noc prechádza mladá žena k poznaniu jeho trpkej minulosti. Pre pradedovu účasť v odboji mu počas vojny vyvraždili šesťčlennú rodinu – dve bábätká, dve staršie dcéry, manželku aj matku. On sám bol vtedy v koncentračnom tábore a dozvedel sa o tom, až keď sa dostal domov. Po vojne sa znova oženil so ženou s podobným osudom – Nemci jej zavraždili muža.
Vera Lacková zisťuje, že v pamäti národa chýbajú zmienky o rómskych účastníkoch odboja. A tak ich pamiatku postupne oživuje. Jej snahy vrcholia symbolickým zadosťučinením pre všetkých zabudnutých partizánov rómskeho pôvodu v podobe výstavy. Počas osláv 75. výročia Slovenského národného povstania sa v roku 2019 v Záhrade Chavivy Reik v areáli Múzea SNP konala vernisáž výstavy Rómovia v odboji, kam prišla aj prezidentka Zuzana Čaputová. Snahy Very Lackovej tak nadobúdajú váhu. Ďalšou líniou je skúmanie identity rómskej menšiny. Autorka sa rozpráva so svojou tetou, ktorá dobre vie, čo znamená priznanie, že je Rómka. Mozaiku názorov na osud menšiny vtedy i teraz, keď na námestiach pochodujú kotlebovci, rozširuje o priateľov, blízkych, pozostalých po partizánoch a podobne. Práve neschopnosť prísť na to, ako primať spoločnosť zmeniť odmietavý postoj voči (nielen) tejto menšine, sa vynára ako absurdná pointa.
Čítajte aj Jihlava jubiluje a vrátila sa do kín
Diváci bez domova budú prví
Najmladšiu generáciu slovenských dokumentaristov zastupuje Barbora Sliepková, ktorej film Čiary čerstvo ocenili hlavnou cenou najväčšieho festivalu dokumentárnych filmov v strednej a východnej Európe Jihlava. Mladá autorka tu získala aj cenu pre najlepší debut a Čiary sú rozhodne jedným z najočakávanejších slovenských filmov tohto roka.
Jeden svet ruší hranice, usiluje sa o bezbariérovosť nielen pre ľudí s telesným hendikepom. Aj diváci so zrakovým a sluchovým postihnutím si môžu prísť pozrieť všetkých jedenásť filmov zaradených do súťaže Česko a Slovensko za ľudské práva. Špecialita je však ešte jedna. Film Čiary nebude sprevádzať delegácia tvorcov po červenom koberci do kina, na také spektákle Jeden svet rezignoval. Ako prvým ho prídu predstaviť divákom bez domova v občianskom združení Vagus. Čiary sú na takéto stretnutie výborným dielom, totiž Sliepková sa inšpirovala hlavným mestom, reflektuje jeho premeny, verejný priestor, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou našej identity. Ľudia bez domova sú vítaní na každej projekcii Jedného sveta a organizátori upozorňujú, že ktokoľvek, kto sa nemôže z finančných dôvodov zúčastniť na festivale, má napísať e-mail organizátorom festivalu.
Čítajte aj Cenu za najlepší dokument na festivale v Jihlave získala Slovenka Sliepková
Novinkou je sekcia venovaná krátkometrážnym dokumentom. Tvoria ju diela z produkcie rozvojových krajín. Ich autori vonkoncom nemajú také dobré podmienky na nakrúcanie ako napríklad na Slovensku, kde je rozvinutá štátna podpora kinematografie.
