Štát sa len učí, ako kultúre pomáhať

Ministerka kultúry Natália Milanová a premiér Eduard Heger tento týždeň informovali o udelení dotácií za vyše 15 miliónov eur pre jednoosobové s. r. o. a vyzdvihli doterajšiu pomoc v rezorte. O tom, či to stačí, sme sa porozprávali s projektovou manažérkou festivalu Pohoda Barborou Bodnárovou.

08.12.2021 14:00
Pohoda Vlajky Zapad Slnka Michal-Augustini Foto:
Masové kultúrne podujatia, akým je aj festival Pohoda, zrejme tak skoro, v plnej sile ako pred pandémiou, fungovať nebudú.
debata

Ako hodnotíte dotácie pre jednoosobové s. r. o.?

Každá pomoc je vítaná. Sme radi, že sa podarilo pokryť aj túto časť sektora. Premiér a ministerka kultúry zároveň oznámili celkovú sumu, ktorá bola vynaložená na podporu kultúry v súvislosti s pandémiou. Polovica deklarovaných prostriedkov pochádza zo schémy ministerstva práce, z Prvej pomoci. To treba zdôrazniť, aby ľudia nemali pocit, že kultúra dostáva veľké množstvo prostriedkov nad rámec všeobecnej pomoci podnikateľom.

V čom vidíte hlavné nedostatky tejto finančnej pomoci?

Podľa zásad EÚ ide o pomoc zo schémy "de minimis“, ktorá je limitovaná výškou 200-tisíc eur za tri roky. To znamená, že ak subjekt prijme takúto finančnú pomoc, už nemôže prijať granty z iných zdrojov (Fond na podporu umenia, KULTMINOR alebo samosprávne kraje), ktoré by prekročili stanovenú výšku. Verím, že ministerstvo kultúry túto situáciu monitoruje a v budúcnosti sa budú dať žiadať prostriedky aj zo schémy štátnej pomoci mimo "de minimis“.

Z môjho pohľadu je mimoriadne dôležité rozlišovať medzi pandemickou pomocou a finančnými prostriedkami, ktoré štát investuje do rozvoja kultúry a umenia. Dôležité je, aby sme sa nedostali do stavu, že kultúra a umenie budú vznikať pre to, aby zabezpečili vlastné prežitie, namiesto toho, aby prinášali jedinečné diela a hodnoty.

Rezort kultúry posledné dotácie prezentoval ako "najväčšiu covid pomoc v histórii ministerstva“. Nie sú to len prázdne slová, keďže pracovníci v kultúrnom a kreatívnom priemysle opakujú, že im štát nepomáha tak, ako by mohol?

To, že ide o najväčšiu pomoc, je fakt. Dôležité, samozrejme, je, že nejaká pomoc prichádza a ministerstvo deklaruje záväzok v nej pokračovať. V kontraste s výškou poskytnutej pomoci pre mňa do popredia najviac vystupuje nesystémovosť. Ministerstvo sa učí, ako nám pomáhať. Hľadá a snaží sa identifikovať rôznorodé skupiny a ich potreby.

Je to pekný prístup, otázna je však rýchlosť, akou sa ministerstvo učí integrovať potreby všetkých do zrozumiteľného a predvídateľného systému podpory. Pandémiu tu máme takmer dva roky a neexistuje mechanizmus, ktorým by sa podpora jednoducho vypínala a zapínala. Namiesto toho človek striehne, kde sa čo objaví, komplikovane preveruje, či spadá do danej schémy, a prepočítava, aký dlhý čas sa mu ešte podarí prežiť.

Medzi podmienkami na získanie dotácie bolo i to, že žiadateľ nesmie byť v konkurze ani v exekúcii a nesmie mať nedoplatky na poistnom. Čo však majú robiť tí, ktorí práve pre koronakrízu tieto kritériá nespĺňajú?

Neviem posúdiť komplikovanú štruktúru legislatívy, ktorá pravdepodobne tieto obmedzenia spôsobuje. Štát však tú legislatívu drží v rukách. Jeho prístup by nemal byť reaktívny – nemôžeme inak, takto to stanovuje zákon… Štát má možnosť aktívne tie veci upravovať. Navyše má možnosti, ako pomôcť iným spôsobom – napríklad znížením DPH alebo prípravou sponzorského zákona.

Od začiatku pandémie sa na pomoc kultúre investovalo 111 miliónov eur. Je to dosť alebo stále málo? Pocítili ľudia pracujúci v oblasti kultúry a kreatívneho priemyslu reálne zlepšenie?

To prinesie len znovunaštartovanie celého sektora. K tomu patrí štandardný dôvetok – treba sa očkovať. Musíme si dať šancu znovu žiť bez strachu o život a živobytie.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #dotácie #kultúra #Ministerstvo kultúry #Natália Milanová #kultúrna politika