Hlboká láska z Dnipra
Hoci mal film Deep Love (Hlboká láska) – velebený medzinárodnými aj ukrajinskými kritikmi aj divákmi – premiéru už v roku 2019, jeho téma sa týka aj súčasnosti. Ukazuje apatickú predvojnovú Ukrajinu tak, ako ju vníma autor filmu Nikita Liskov. Mladý umelec je jeden z najvýraznejších autorov európskej animácie a v tvorbe odráža práve identitu a spoločensko-politické témy svojej krajiny. Tá je vo vojne už od roku 2014.
Deep Love je ironickou sondou do postsovietskej duše, ktorá zotrváva v neochote vykročiť z minulosti. Nie je náhoda, že jeho postavičky v absurdných situáciách konajú často kolektívne a v pôsobivých choreografiách tvoria jeden celok. Po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu naberá Liskovovo dielo ďalší rozmer.
Autor však varuje, že diváci, ktorí nie sú z jeho krajiny, nepochopia vo filme všetko. V surrealistickej skici to ani nie je nutné. Veď Lenina na námestí Liskovovho rodného Dnipra pozná každý. No pozor, možno je to Grigorij Petrovski, po ktorom je v Dnipre pomenované aj námestie. Tak či onak, obaja politickí lídri symbolizujú sovietsku éru.
V úvode slávnemu pohlavárovi praskne hlava a odštartuje útok bielych igelitových tašiek ako symbolu mieru, po ktorom sa v meste už nik nepýta. Aj napriek tomu, že je príbeh zasadený do konkrétneho ukrajinského mesta, ako surreálna alegória letargickej ukrajinskej spoločnosti je zrozumiteľná medzinárodnému publiku. Film predpokladá, že divákov osloví jeho čiernohumorná dokuanimácia s rôznymi kultúrnymi kontextami.
„Čiastočne dokumentárny film, cez filter absurdity a čierneho humoru, rozpráva príbeh o veľkom meste počas historických zmien a dekomunizácie,“ hovorí režisér. Fest Anča premietne okrem Deep Love (v programe je film uvedený ako Láska, pozn red.) aj Liskovov novší film z roku 2021 Imaginárne krajiny.
Prílišná dokonalosť je na škodu
Deep Love vznikal technikou ručnej animácie skoro rok. Liskov takmer nepoužíva hudbu, považuje ju za rušivú. Najprv si zapisuje nápady do obyčajného textového súboru v telefóne. Pomaly sa zbierajú a po čase vyberie najzaujímavejšie. Z nich potom skladá voľné súvislosti.
„Nerád pracujem na scenári dlho, nedoťahujem ho k ideálu. Zakaždým zostáva surový s mnohými dejovými možnosťami. Až keď začnem kresliť a animovať, až vtedy sa scenár zhustí, objaví sa jeho štruktúra. Takáto improvizácia je mi blízka,” vysvetľuje.
Foto: Stas Santimov
Liskov teda nie je zástancom precíznej textovej prípravy ani presných storyboardov, v takom prípade by strácal záujem o samotný proces animovania, počas ktorého príbeh vzniká. Ako hovorí, jeho filmy "sú pre Ukrajincov, aj pre ľudí, ktorí sa zaujímajú o širší kontext zobrazovaných udalostí a pre tých, ktorí sa snažia prehodnocovať modernú ukrajinskú realitu a niečo zmeniť.”
Z Dnipra je aj ďalšia výrazná postava ukrajinskej animácie Stas Santimov, ktorý pracuje so žánrom bodyhororu. Inšpirujú ho aj krimizápletky a komiksový formát. Santimov vyšiel z praxe dizajnovania mobilných aplikácií a herného kreatívneho priemyslu. Jeho obľúbeným médiom sú gifká a vidieť ich možno na umelcovom Vimeo kanáli. Často v nich reaguje na mikrosituácie z krimikroniky svojho mesta.
Festival uvedie jeho film Náhradník z roku 2020, ktorý sľubuje prekvapujúci pohľad na hororový žáner. Dvoch umelcov doplnia autori a autorky staršej, strednej aj najmladšej generácie ukrajinskej animácie. Fest Anča bude rozširovať obzory a scitlivovať publikum animovanými filmami v Žiline až do 3. júla.
