Pri Benátkach je okrem iného namieste začať špekulovať o oscarových nomináciách, väčšina spomenutých autorov už v minulosti po premiére na tomto festivale zamiešala oscarové karty. Spomeňme aspoň Iñárrituovho Birdmana či Tri billboardy kúsok za Ebbingom Martina McDonagha.
Umelkyňa verzus miliardári
Viacerí cinefili sa tešia na nový film Joanny Hoggovej The Eternal Daughter s jej dvornou herečkou Tildou Swintonovou. Ďalšou dôležitou ženou v hlavnej súťaži je dokumentaristka Laura Poitrasová, autorka oscarového dokumentu Citizenfour: Občan Snowden (2014).
"Balada o sexuálnej závislosti je denník, ktorý dávam ľuďom čítať,“ napísala americká fotografka a aktivistka Nan Goldinová o jednom z jej najznámejších diel. Práve ju zachytáva Poitrasová v súťažnom dokumente All the Beauty and the Bloodshed.
Čítajte viac Festival v Benátkach má 90 rokov. A fašistickú minulosť
„Denník je moja forma kontroly nad vlastným životom. Umožňuje mi obsedantne zaznamenávať každý detail a zapamätať si,” pokračuje fotografka, ktorej dielo tvorí gro filmu. Jej zábery ľudí zamilovaných aj strádajúcich, podliehajúcich drogovej závislosti či neúspešnému boju s chorobou AIDS sú intímne a spontánne, ale najmä politické.
Dokumentaristka Poitrasová približuje: "Na tomto filme som začala pracovať s Nan v roku 2019, dva roky po tom, čo sa rozhodla využiť svoju moc ako umelkyňa na odhalenie zločinnej viny miliardárskej rodiny Sacklerovcov na podnecovaní krízy drogovej závislosti. Proces tvorby bol hlboko intímny. S Nan sme sa cez víkendy stretávali v jej obývačke a rozprávali sa.”
Miliardárska rodina bola obvinená z nadmerného predpisovania narkotík, najmä OxyContynu, čo spôsobilo epidémiu drogovej závislosti a v USA si vyslúžili prezývku najhorší drogoví díleri v histórii.
V našich kinách sa zatiaľ žiadny z filmov Joanny Hoggovej nepremietal, a to aj napriek tomu, že ide o autorku s víziou, jednu z najlepších v súčasnej artovej kinematografii. V ostatných dvoch Hoggovej osobných filmových suveníroch, ktoré vznikli na motívy jej denníkov z 80. rokov, Suvenír I a Suvenír II, sa prevtelila do mladej študentky filmovej réžie, aby spracovala svoju prvú lásku k staršiemu mužovi, ale najmä pomenovala strasti a krásy umeleckej tvorby. V novinke je opäť osobná.
Ak filmovať, tak cez seba
Hoggová sa kontinuálne venuje premýšľaniu o pamäti a individuálnych dejinách jednotlivca a nie je to inak ani v jej novom filme. V The Eternal Mother vychádza z osobnej histórie vlastnej starej mamy. V príbehu ju otvára v dialógu s dcérou, ktorá je umelkyňa, ako väčšina Hoggovej ženských hrdiniek.
Ženy prichádzajú do rodného domu, ktorý dnes slúži ako hotel, aby sa pýtali na svoju identitu v kulisách strašidelného priestoru. Hoggová zachytáva momenty blízkosti aj samoty v prchavých okamihoch a zahaľuje ich impresionistickou záclonou. Pre festivalový bulletin sa vyjadrila, že otvoriť takú osobnú tému nebolo vôbec ľahké. Musela dozrieť, prvé náčrty témy mala už roku 2008.
"Stará mama vyrastala počas druhej svetovej vojny. Pochádza z generácie žien, ktoré si svoje city nechávali pre seba. Prežívali stratu, no nevedeli, ako smútok spracovať, a tak žili naplnené ľútosťou a vinou. Zistila som, že moja vlastná vina, ktorá je, samozrejme, spojená s vinou mojej matky, mi bránila vytvoriť tento príbeh. Pred dvoma rokmi sa však niečo otvorilo, keď som príbeh zasadila do strašidelného hotela. Tam sa mohlo prepojiť desivé, osobné a hlboko precítené,” približuje autorka.
Gerwigová zostáva Baumbachovou múzou
Filmárom každodennosti s vycibreným okom pre charakterokresbu je bezpochyby Noah Baumbach, ktorý sa do Benátok vracia po troch rokoch. Jeho Manželská história si vtedy Zlatého leva neodniesla, ale zaslúžene bola nominovaná na šesť Oscarov.
Do novej rodinnej drámy White Noise obsadil dvorného herca Adama Drivera a na radosť mnohých sa v jeho filme opäť objaví filmárka, herečka a jeho bývalá manželka Greta Gerwigová. Práve ich rozvod inšpiroval Baumbachov predchádzajúci film o neľahkom rozchode a boji o dieťa.
Tentoraz adaptoval knihu Dona DeLilla a jeho film je veselý aj desivý, lyrický aj absurdný, obyčajný aj apokalyptický. Dramatizuje pokusy americkej rodiny vysporiadať sa so všednými konfliktami každodenného života. Zápasia s univerzálnymi tajomstvami lásky, smrti a usilujú sa o prosté šťastie. White Noise premietnu v stredu v Sala Grande v Palazzo del Cinema počas otváracieho večera 79. ročníka.
V súťažnej sekcii Orizzonti bude mať premiéru dráma Obeť, celovečerný debut režiséra Michala Blaška. Úspech slovenského filmu z minulého ročníka, keď na prestížnej prehliadke ocenili v rovnakej sekcii Cenzorku Petra Kerekesa, sa tak môže pokojne zopakovať.
