Dojatému Michaelovi spoločnosť robili jeho krásna manželka Catherine Zeta –Jones, ktorú už trochu zatienila ich spoločná dcéra Carys Zeta Douglas, patrične hrdá na svojho slávneho otca. Zlým jazykom nevyšla predpoveď, že toto manželstvo nevydrží pre veľký vekový rozdiel. Konferanciérkou večera bola Chiara Mastroianni, ktorá si na záver zavolala na pomoc svoju slávnu matku Catherine Deneuve. Tá spolu s Michaelom Douglasom festival slávnostne otvorila.
Druhým, kvôli ktorému mnohí prišli o hlasivky, bol Johnny Depp. Vraj sa jeho účasť neobišla bez hlúpych poznámok, čo tu hľadá po škandalóznom rozvode s Amber Heard. Umelecký riaditeľ festivalu Thierry Frémaux vyhlásil, že ho jeho súkromie nezaujíma, uprednostňuje jeho herecké kvality, a to, že je dobrý herec, mal možnosť dokázať aj v úvodnom mimosúťažnom filme Jeanne du Barry režisérky a herečky Maïwenn. Johnny hrá kráľa Ľudovíta XV. a režisérka zasa stvárnila Jeanne.
Výpravná snímka nie je životopisným filmom v pravom slova zmysle, síce sa drží historických faktov, ale režisérka a herečka sa sústredila na komplikovaný, ale vrúcny vzťah panovníka a jeho oficiálnej konkubíny, nenávidenej celým dvorom a najmä jeho dcérami. Tie pre tento vzťah nenechali Jeanne na pokoji, no tá si z nich ťažkú hlavu nerobila. Film je zaujímavý najmä zachytením presných zvykov na kráľovskom dvore. Vtipné bolo, že sa kráľovi nikto nesmel obrátiť chrbtom, takže všetci vrátane následníka trónu a celej rodiny museli po stretnutí s kráľom spätkovať dozadu.
Foto: SITA/AP, Joel C Ryan
K pikantnostiam nakrútenia tohto vydareného filmu patrí aj fakt, že Depp vraj Maïwen poriadne potrápil – je neopakovateľný, výborný, ale rapsodický a svojský. Nuž, Johnny Depp. Tých, čo si pozrú film, to nemusí zaujímať. Málokomu sa totiž podarí podať tak presvedčivý výkon starnúceho, ale stále lásky schopného muža. Jeanne v podaní režisérky mu bola dôstojnou partnerkou, dá sa bez rozpakov konštatovať, že bez ich hereckých výkonov by príbeh jednej z najznámejších kráľovských mileniek nepôsobil tak hodnoverne.
Zatiaľ najpozoruhodnejším filmom súťaže je nesporne snímka známeho japonského režiséra Hirokazu Kore-Eda Monster. O tom, že zaujal, svedčí aj dennodenná nepríjemná skúsenosť, ešte pokropená výdatným canneským dažďom. Do kina sa minimálne stojí v dlhokánskom rade polhodinu, a to spomínam len novinárske premietania, dva razy som sa skoro otočila a vzdala sa pôžitku z filmu kvôli dažďu. Bola by som ľutovala.
Snímka je síce zbytočne prekomplikovaná, ale nesmierne aktuálna a dôležitá. Ak niekto čakal drámu, musel byť sklamaný, lebo sa dočkal len psychologického filmu koncipovaného na rozporoch protichodných výpovedí aktérov príbehu o vzťahu dvoch desaťročných detí. Príbeh sa odohráva v školskom prostredí, nikto nehovorí pravdu, všetci niečo taja, klamú a tušujú. Vyriešia to nakoniec deti, ktoré sa k citom priznajú a sú šťastní. Pekná príučka pre dospelých, že nech už ide o čokoľvek, netreba to tajiť.
Čítajte viac Johnny Depp v Cannes vyhlásil: Hollywood ma nebojkotuje. Nepotrebujem Hollywood!
