V Cannes bodujú osvedčené mená aj nováčikovia. Zlatú palmu si tento rok odniesla Justine Trietová

Canneský festival tohto roku stavil na istotu čo sa týka osvedčených tvorcov, ktorí nikdy nesklamú. Nakrútia výborný, dobrý alebo zaujímavý film, ale nikdy „prepadák“. Nestalo sa to Wimovi Wendersovi, Akimu Kaurismäkimu, Kore-eda Hirokazovi, Nuri Bilge Ceylanovi a ďalším veľkým borcom. Režisérku víťazného filmu Anatómia pádu, aj keď už zažiarila na filmovom nebi, rátam už k novšej generácii.

28.05.2023 10:58
Justine Triet, Cannes, Zlatá palma Foto: ,
Francúzska režisérka Justine Trietová pózuje s hlavnou cenou 76. ročníka medzinárodného filmového festivalu vo francúzskom Cannes - Zlatou palmou za film Anatómia pádu v sobotu 27. Mája 2023.
debata

Ešte niekoľko slov o Zlatej palme. Je to síce trofej najcennejšia, ale ani Veľká cena, Cena poroty, Cena za scenár a herecké ceny nie sú o nič menej dôležité. Filmy totiž nesúťažia len o Zlatú palmu, ale aj o iné významné trofeje, často oveľa cennejšie. Trofej najvyššia je často terčom kritiky, neraz oprávnene, dostali ju už snímky, ktoré si už nikto nepamätá. To, že film dostane cenu, neznamená, že je dobrý. No osud víťaznej snímky to asi nebude.

Herečka Eva Longoria v kreácii Tony Ward...
Brazílska modelka Isabeli Fontana.
+23Herečka Geri Halliwell na záverečnom...

Psychologická sonda do spolužitia dvoch individualít

Justine Trietová sa v Anatómii pádu (Zlatá palma) pokúsila z rôznych aspektov nahliadnuť do spolužitia dvoch silných jedincov a vypátrať, prečo asi našli manžela pod oknom domu mŕtveho. Smer pádu totiž naznačoval, že mu možno aj niekto pomohol. Podozrivá je manželka, o osude ktorej na nie celkom férovom súdnom procese rozhodne malý syn. Psychologická dráma s detektívnou zápletkou stála predovšetkým na zrelom a prepracovanom hereckom výkone hlavnej predstaviteľky, nemeckej herečky Sandry Hüllerovej.

Napriek tomu, že je to do hĺbky vystavaná sonda do života jedného manželstva, stále ostávajú pochybnosti o tom, čo sa vlastne stalo, lebo preniknúť do vzťahu dvoch ľudí je takmer nemožné. Čo im na sebe prekáža, vedia len oni sami. Jedno je však isté – úlohu zohral stret záujmov, egoizmus a „vojna“ dvoch nezmieriteľných pováh. Snímka vydrží aj ťarchu umeleckých kritérií a bude mať aj divácky úspech.

Ukážka z filmu Anatómia pádu.

Sandra Hüllerová je na nespoznanie vo filme Jonathana Glazera Zóna záujmu (Veľká cena), čo svedčí o širokej škále jej hereckého registra. Jonathan Glazer bol jedným z najväčších prekvapení súťaže. Tak chladne a tak sugestívne evokovať hrôzy najväčšej továrne na smrť Osvienčimu dokáže málokto.

Manželka svoj vysnívaný domov nedokáže opustiť. Presvedčená nacistka a žena veliteľa tábora Rudolfa Hössa (1940 – 1943) je nadšená svojim krásnym domom, najmä záhradou, ale čo je za múrmi ju už vonkoncom nezaujíma. Höss je poslušný nacista, počúva rozkazy, keď ho preložia na iné miesto pokojne odíde, žena sa však svojho vysnívaného domova nedokáže a nechce vzdať.

Zaslepenosť, poslušnosť, cynizmus, ale aj hlúposť sú základné črty aktérov tohto hrôzostrašného príbehu. Geniálny je na tomto príbehu fakt, že sa nič strašné nedeje a z plátna vanie strach. Takéto bezcitné individuality posielali ľudí na smrť bez akéhokoľvek náznaku výčitiek. S takýmito poslušnými exemplármi, ktoré len poslúchali rozkazy (známa obrana pred súdnym tribunálom), vznikol vražedný fašizmus.

Jonathan Glazer hovorí o svojom filme Zóna záujmu.

Japonci v centre záujmu

Najpozoruhodnejším filmom súťaže bola snímka popredného japonského tvorcu Kore-edu Hirokazua Monštrum (Cena za scenár). Homosexualita podaná tak krásne a decentne na príbehu dvoch 10-ročných chlapcov fascinovala azda každého. Deti sú posmechom pre spolužiakov, ubližujú im, svoju orientáciu taja aj pred rodičmi a sú šťastní len vo svojom tajnom starom vagóne.

Scenárista Sakamoto Yuji rafinovane pospájal realitu s klamstvami, ktoré zničia kariéru jedného veľmi schopného učiteľa, ale má súcit s malými klamármi a príbeh postavil na rozporoch protichodných výpovedí. Deti takmer prídu o život pri veľkom daždi, ale po tejto katastrofe sa priznajú a šťastne behajú po krásnej lúke plnej kvetín.

Záver odznie v inom tóne, ale najmä v iných farbách, takmer idylicky. Vznikli dve skupiny divákov, jedni tvrdia, že pointa filmu je ich smrť, druhá skupina, ku ktorej sa prikláňam, zasa obhajuje ich prežitie, lebo sa zmierili s realitou a prijali svoju inakosť. Som presvedčená, že sa o Monštre bude ešte dlho diskutovať. Patrí totiž k dielam, na ktoré sa nezabúda.

Trailer k filmu Monštrum.

Wim Wenders nakrútil v spolupráci s japonským scenáristom snímku Úžasné dní. Hlavný hrdina Hirayama (Kōji Yakusho – Cena za mužský herecký výkon) je čistič toaliet v Tokiu, žije stereotypným životom, poctivo pracuje, má rád kvety, denne navštevuje malý lesík, rád číta. Nevieme, čo robil predtým, ale evidentne je to človek veľmi vzdelaný.

Zrejme sa rozhodol pretŕhať rodinné putá a žiť sám. Jedine s neterou má sporadický kontakt. Wenders touto výpoveďou veľmi pozitívne prekvapil a zároveň potvrdil, že je hodný svojej dobrej povesti a stále s ním možno rátať. Hlavnou myšlienkou filmu je stará pravda, že nezáleží na tom, čo robíte, hlavne že ste spokojný a šťastný.

Kaurismäkiho cit pre samotu

Aki Kaurismäki je svojský nielen ako tvorca, ale aj v súkromnom živote. Vždy si robí čo chce a nedá sa mu v ničom zabrániť. Za film Mŕtve lístie o dvoch osamotených ľuďoch dostal Cenu poroty. Bol jediný, ktorý si ju neprišiel prevziať. Možno mal vážny dôvod, ale pochybujem. Nechal to na hlavných predstaviteľov Jussiho Vatanena a Almu Pöytsi.

Hrajú dvoch outsiderov, Ansu a Holappu, ich vzťah je komplikovaný tak ich povahami, ako aj nepriaznivými okolnosťami. Génius stvárnenia samoty a osamotenosti opäť metódou jednoduchosti rozprávania dosiahol to, čo chcel – súcit s hrdinami. Kaurismäkki patrí tiež k režisérskej garde, ktorá stále má čo povedať.

Trailer k filmu Mŕtve lístie.

Takisto ako Nuri Bilge Ceylan, má jednu chybu – nedokáže nakrútiť kratší film ako trojhodinový. Takú minutáž mala aj snímka Suché bylinky. Hlavná predstaviteľka filmu Merve Dizdar si odniesla Cenu za ženský herecký výkon za úlohu protézou handicapovanej ženy. Opäť často pertraktovaná téma – samota, neporozumenie, láska a zmysel života.

Ceylanove úvahy sú múdre, ale epická šírka jeho rozprávania niekedy unavuje. Veľa sa hovorí, no nič hlúpe a zbytočné z úst hrdinov nevyjde. Počúvať ich duševné rozpoloženie tri hodiny je však často úmorné. Ani táto výčitka ale neoslabí jeho osobitosť a originalitu.

Prekvapenie pre Cenu za réžiu

Režisér Trȃn Anh Hung, pôvodom Vietnamec, žije už roky vo Francúzsku. V súťaži uviedli jeho snímku Vášeň Dodina Bouffanta v hlavnej úlohe s Benoîtom Magimelom a Juliette Binoche. Obaja boli dlho partnermi v súkromnom živote, nerozišli sa vraj najlepšie, ale film ich opäť dal dohromady – aj keď len na plátne.

Spojí ich láska k jedlu, a tak spolu varia úžasné francúzske delikatesy. Eugenia má cit pre ingrediencie, nikto ich nedokáže tak dokonale pomiešať, Dodinova láska je zasa jedlo. Po jej náhlej smrti asi už takú úžasnú kuchárku ani manželku nenájde. Film bol osviežením, ale mala som dojem, že sa do súťaže zatúlal nedopatrením. Porota mala iný názor a dala mu Cenu za réžiu. O tom, kto má pravdu, rozhodnú, ako vždy, diváci.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #film #Medzinárodný filmový festival v Cannes