Podľa šéfdramaturga Jánošíkových dní Petra Cabadaja je Mahút vyše polstoročie telom i dušou oddaný terchovskej muzike a tradíciám Jánošíkovho kraja. „Je fascinujúcou osobnosťou slovenského ľudového umenia. Nielen mnohostrannosťou a špičkovou interpretačnou kvalitou, ale aj celkovým prístupom k folklóru. Vždy si ho hlboko ctil a je to interpret, ktorý ho vždy vníma autenticky. Tvorba je ukážkou aj jeho remeselného fortieľa, znalosti materiálov. Ale zároveň aj dôkazom, ako sa dá vnímať tradícia cez umelecké reflexie,“ uviedol.
Čítajte viac Jánošíkove dni sú festival pre všetky zmysly. Pri terchovskej muzike vydražia aj Jánošíkov opasok
Cabadaj pripomenul, že Mahúta odmalička fascinovala terchovská muzika. „Po nástupe do folklórneho súboru Rozsutec sa stal kmeňovým členom jeho pamätnej terchovskej muziky a spolu prebrázdili celý svet. Zároveň do Terchovej často chodieval, pretože tam hľadal inšpiráciu a zdroje svojej tvorby. Najmä jeho blanciare (ľudové šperky, pozn. TASR) sú známe na Slovensku i v mnohých krajinách sveta. Istotne nie náhodou sa folklórny súbor, ktorý vedie a hrá v ňom na husliach či basičke, volá Blanciar,“ podotkol Cabadaj.
Čítajte viac Terchovská muzika je fenomén. Viete prečo?
Výstava Tibora Mahúta predstavuje tvorbu z dreva, kože a mosadzného plechu, ako sú opasky, pracky, blanciare, pastierske kapsy, krpce či črpáky. „Veľmi ma ovplyvnilo vystupovanie v súbore Rozsutec, kde som prišiel do styku s krpcami a opaskami. Aj keď som už skôr vyrábal nejaké veci, ale nie takéto. V Rozsutci som pôsobil tridsať rokov, potom v ďalších súboroch. Popri tom som urobil veľa choreografií domácim aj zahraničným súborom,“ povedal.
