Zatiaľ sú to všetci osvedčení veľkí borci, teraz by mali nastúpiť do „boja“ nové neznáme mená, prosto mala by sa prezentovať mladá generácia. Dajme sa prekvapiť, kto tento súboj vyhrá, bude to ťažké, lebo „starí“ chytili druhý dych, odvážili sa experimentovať.
Rebelant proti všetkému a všetkým
Limonov – hrdina filmu Kirilla Serebrennikova Limonov: Balada nie je fiktívna postava, ale básnik rebelujúci proti všetkému a všetkým. Bol nahnevaným a bojovným básnikom, politickým agitátorom, spisovateľom, násilníkom, idolom podzemia za Brežneva, komorníkom miliardára v New Yorku, bezdomovcom, ale najmä švihákom.
Žil búrlivo v Moskve, New Yorku, Paríži aj v sibírskej väznici. Aby sme lepšie pochopili tohto rozporuplného človeka, treba si zalistovať v jeho skutočnom životopise.
Vlastným menom Eduard Veniaminovič Savenko vyrastal v rodine dôstojníka KGB, bol ruským spisovateľom, disidentom a nakoniec aj politikom. Po návrate z Paríža založil Národnú boľševickú stranu Ruska a bol jedným z vodcov protiputinovskej formácie Iné Rusko, i keď v istom čase s ním sympatizoval. Štyri razy sa oženil, mal dve deti, zomrel len nedávno v roku 2020.
Je zbytočné uvažovať nad tým, kde sa v ňom vzalo toľko rebélie a vzdoru, skôr sú zaujímavé jeho rozporné politické postoje. Serebrennikova a spoluscenáristu poľského režiséra Pawela Pawlikowského inšpirovala kniha francúzskeho spisovateľa Emmanuela Carrèra, dvojica sa nedržala striktne jeho životopisu.
Čítajte viac Meryl Streepová zabudla svojho prvého Oscara na WC. V Cannes si prevzala čestnú Zlatú palmu
Štyri manželky, až na Limonovovu možno najväčšiu lásku Elenu, všetky obišli a zamerali sa len na jeho lopotenie v Amerike, kde sa Elena stala vychytenou modelkou, on sa po ich rozchode len tak potĺkal.
Pomocná ruka prišla z Francúzska, kde konečne mohol publikovať. Limonov bol nevďačník, z Ameriky vytriezvel, ale nenechal suchú nitku ani na Paríži. Vrátil sa domov, kritizoval Západ i domáce pomery bez ladu a skladu. Raz obdivoval Putina, potom proti nemu brojil. Jeho politické názory sú také rozporné, že nie je v ničích silách presne povedať, kam ho skutočne zaradiť.
Asi nikde, rozhodne však k rebélii za každú cenu – proti každému a proti všetkému. Limonova, čiže Eddieho, vynikajúco stvárnil britský herec Ben Whishaw, ocenený tri razy cenou BAFTA. Jeho herecký výkon, moderný temporytmus a niektoré novátorské postupy zaraďujú túto snímku, ku ktorej možno mať viac výhrad, asi tiež k filmom prevej veľkej trojky. Ako si s nimi poradí porota, uvidíme.
Stará dobrá klasika
Nechcem naznačiť, že sa mi za klasikou cnie, ale pre obecenstvo je po gejzíroch režijných, kameramanských a strihačských nápadov aj trochu oddychom. Musíme si uvedomiť, že čím ďalej, tým viac je film okrem režiséra aj v rukách kameramanov a zdatných majstrov strihu. Bez ich fantázie a talentu už nemá moderný film šancu.
Vyváženosťou, precíznym a klasickým vyrozprávaním najviac zaujala snímka Dievča s ihlicou (Pigen med nålen) režiséra Magnusa von Horna. Osud mladej robotníčky Karoline (Tessa Hoder) sa odohráva v roku 1919 v Kodani na konci prvej svetovej vojny.
Čítajte viac Cannes: Coppolov Megalopolis je bláznivá metafora Ameriky a film Emilia Perez so Zoe Saldanovou je zážitok
Manžel sa stratil, nič o ňom nevie, má finančné problémy, príde o slušné bývanie. Našťastie, má prácu a čo čert nechcel, zamiluje sa do majiteľa továrne a láska je opätovaná.
Keď otehotnie, továrnik si ju chce vziať, ale rázne zasiahne bohatá mamička a dievča vyhodí. Zbabelý syn poslúchne. Karoline sa zoznámi s Dagmar (výborná Trine Dyrholm), tá jej sľúbi, že jej po narodení dieťaťa pomôže s adopciou. Lenže mladá žena zistí, že Dagmar deti vraždí.
Na súde sa obhajuje, že to robila preto, lebo aj tak by ich v tomto svete nečakalo nič dobré. Žiaľ, pravdivú a krutú sociálnu drámu nakrútil režisér tiež voľne podľa skutočného prípadu. Použil na vyrozprávanie smutnej kauzy klasické výrazové prostriedky a sústredil sa najmä na herecké výkony, z ktorých najviac vynikla Trine Dyrholm.
Snímka Tri kilometre do svetovej metropoly (Trei kilometri pana la Capital lumi), čo Francúzi preložili Ako tri kilometre do neba, rozpráva príbeh o zaostalej rumunskej dedinke, ktorej sa dodnes civilizácia veľmi nedotkla. Mladého 16-ročného chlapca pre podozrenie z homosexuality dobijú do krvi.
Rodina je hlboko veriaca a bezradná, no a na koho sa ako prvého obráti, je, samozrejme, kňaz. Na jeho odporúčanie pošlú dieťa do kláštora, tam ho už exorcista dá do poriadku. V 21. storočí? Ani sa tomuto bludu nechce veriť.
Chlapec chce študovať, ale jeho osud je vo hviezdach. Ústrednou témou tohto, žiaľ, potrebného a varujúceho filmu je tmárstvo, chudoba a zaostalosť. Nemôžeme zatvárať oči pred faktom, že ani dnes sme sa ešte s mnohými hlúposťami neporátali.
