Siahodlhé ovácie
Tento pravdivý príbeh, s výnimkou dvoch fiktívnych postáv, pripomenie osud redaktorov Milana Weinera (Stanislav Majer), Věry Šťovíčkovej (Táňa Pauhofová), Luboša Dobrovského (Martin Hofmann), Jiřího Dienstbiera (Vojtěch Kotek) a mnohých ďalších.
Výborne zahraná rola sa ušla aj Tomášovi Maštalírovi v úlohe eštebáka, a tiež ešte nie veľmi známemu hercovi Vojtěchovi Vodochodskému. Hrá fiktívnu postavu spojára Tomáša, morálne najkomplikovanejší charakter, ktorý sa zo strachu o brata upísal eštebákom, ale napokon sa pridal na stranu novinárov a veľmi im pomohol. Vďaka jeho technickým znalostiam mohli vysielať.
Snímka hovorí o zanietených a talentovaných novinároch elitného Wienerovho tímu, ktorí sa snažia poctivo robiť svoju prácu v hektickej dobe, keď nastala úľava vďaka Dubčekovmu socializmu s ľudskou tvárou.
Na túto „ľudskosť“ sa však Moskva pozerala nevraživo a od začiatku to komentovala negatívne, čo vyústilo do obsadenia Československa vojskami Varšavskej zmluvy. Tanky sa už približujú k budove pražského rozhlasu a redaktori do poslednému momentu vysielajú. Ich heroický výkon si zaslúžil obdiv.
„Invázia vojsk Varšavskej zmluvy patri medzi najikonickejšie momenty našej novodobej histórie, vždy však bola vyobrazená ako kulisa na pozadí iných príbehov. Vo filme Vlny sa dostávame do centra diania, do rádia,“ povedal režisér filmu.
Sotva bude už na festivale viac diskutovaný a lepší film ako Vlny, o ktorom sme netušili, že bude aj dnes taký aktuálny. Nielen pre stále naliehavú tému o morálke a poctivej, progresívnej novinárskej práci, neustálom hľadaní a chránení pravdy, ale najmä pre komplexný pohľad na dobu.
To je jeho najväčší prínos. Tento historický triler je navyše aj ukážkou dokonalého remesla a vysokej profesionality, od réžie a hereckých výkonov až po vynikajúcu kameru Martina Žiarana. Mádl pripravoval tento námet 10 rokov, producentke Wande Hrycovej sa už dávnejšie zapáčil a šťastnou rukou po ňom siahla.
Tvorcovia použili kvôli hodnovernosti aj niekoľko autentických záberov, ktoré neuveriteľne dokonale splývajú v jednoliaty celok s hranými sekvenciami. Po profesionálnej stránke už dávno tak vydarený film nevznikol. Ťažko by sa hľadali nejaké tie chybičky, viac si už od filmu želať nemôžeme. Dlhotrvajúci potlesk a siahodlhé ovácie sú to neklamným dôkazom.
Za rozchod môžu vždy obe strany
Súťaž však žije svojím životom a pomaly sa chýli ku koncu. Ema a smrtihlav a Mord zatiaľ nemajú konkurenciu, ale trochu sa im priblížil nórsky súťažný príspevok. Hlavná hrdinka filmu Až na koniec sveta (Eskling) Maria je rozvedená, má dve väčšie deti a keď sa stretne so Sigmundom, je to láska na prvý pohľad a na svet prídu dve ďalšie deti.
Mladá žena nie je šťastná, lebo manžel je stále na cestách a jej zostala na krku domácnosť aj s deťmi. Ide jej to na nervy a je trochu hysterická. Nezhody so Sigmundom sú na dennom poriadku, až kým muž nepožiada o rozvod. Mariine výbuchy zlosti jednoducho nezvláda.
Debutantka Lilje Ingolfsdottir rozbieha príbeh ako rozvodovú drámu, ale jej cieľom nebolo nakrútiť film o rozchode. Snažila sa najmä prezentovať psychologickú štúdiu ženy, ktorá musí najprv spoznať samu seba, aby mohla s nadhľadom posúdiť situáciu, do ktorej sa aj vlastnou vinou dostala.
Príbeh o práve mladej ženy na sebarealizáciu a hľadanie šťastia vedie k poznaniu, že aj súčasné manželské vzťahy prechádzajú v dnešnom svete istým vývojom a zmenami. Romantický pohľad na manželstvo je už prežitok, ženy si musia predovšetkým uvedomiť svoje možnosti a silu, a podľa toho pristupovať k manželskému spolužitiu. Sebareflexia je nutná, bez nej je všetko vopred stratené.
Na manželské nezhody a rozchody sa česká režisérka Beata Parkanová vo filme Světýlka pozerá výlučne očami dieťaťa. Pred šesťročnou Amálkou (Mia Bankó) zavrie rodina dvere. Je to však hravé dieťa, miluje svoju mačku, má rada rodičov aj starých rodičov, ale musí si vytvoriť svoj vlastný svet, lebo dospelí ju od toho svojho odstrihli.
Vnímavé dieťa však vie, že nie je všetko v poriadku. Rozpad rodiny sleduje cez detskú optiku a veľmi presne vycíti problémy svojich rodičov. Amálka predčasne dozrie a vie, čo ju asi čaká. Chcelo to ešte niečo viac dodať, ale aj tak je to pekný portrét zraneného, no zároveň zoceleného dieťaťa.
