Už vo štvrtok 4. júla 2024 otvoril svoje brány festival na Liptove pre všetkých nadšencov folklóru, tradičnej hudby, tanca, spevu umenia. 69. ročník organizátori vôbec nepodcenili a odpálili ho tanečným hereckým a hudobným predstavením Korene, ktoré je počinom skupiny Iconito a súboru Zemplín.
Prvý deň si návštevníci mohli pozrieť len toto, predstavenie, trval však dve a pol hodiny a zanechalo v každom divákovi naozaj veľkú emóciu. V predstavení vystúpilo viac ako 65 účinkujúcich. Mohli sme v ňom počuť ľudový orchester, spevácky zbor, tanečný súbor aj herecké legendy, akou je napríklad Ján Greššo. Na záver padla aj známa pieseň s názvom Korene, ktorá postavila divákov na nohy a otvorila im hlasivky.
Kto sú to Korene?
Ide o projekt, ktorý sa skladá z viacerých častí, pričom dominantným produktom je multižánrové edukatívne predstavenie, ktoré poukazuje na dominanty slovenského folklóru s odkazom na dnešnú dobu. V závere predstavenia bolo znázornené, ako Slováci opúšťali svoje rodiny kvôli vojnám. Po návrate späť pálili svojej kroje a ničili tak spomienky na ťažkú dobu. Ukázali však aj to, že tradície si treba vážiť.
V tomto predstavení si našli svoje Slováci takmer z každého kúta. V prvej línii predstavenia znázornili práce, ktoré sú špecifické pre daný región. Napríklad na Myjave bolo známe roľníctvo, na Podpoľaní výroba fujár, na Horehroní drevorubačstvo, na Kysuciach a v Terchovej furmánstvo a pastierstvo. Gorali boli známy pltníctvom a Zemplín preslávilo vinárstvo.
Celé predstavenie bolo výborne ozvučené a osvetlené. Kvalitu predstavenie zvyšovala aj grafika, ktorá sa premietala na veľkom plátne. Tie komentovali známe slovenské mená ako František Kovár, Alfréd Swan, Vladimír Jedľovský, Marián Slovák či Ľubomír Paulovič.
Zábava do siedmej ráno a Šimkovičová v kroji
Potleskom sa brány festivalu nezavreli. Niektorí návštevníci sa pobrali domov, iní odišli do stanov. No tí najvytrvalejší zobrali harmoniky, husle a išli sa zohriať no miestnej krčmy, ktorá sa nachádza priamo v areáli festivalu Východná. Pani krčmárka nám prezradila, že zábava pokračovala až do siedmej ráno.
Druhý deň festivalu
V piatok 5. júla bol už program vo Východnej na roztrhanie. Začal sa od okolo 13. hodiny a pokračoval až do rána. Milovníci folklóru si ako každý rok prišli na svoje. My sme si ako prvé vyskúšali školu spevu, ktorá prišla až zo Zuberca.
Stala sa pravidelnou súčasťou Folklórneho festivalu Východná. Lektorka Eva Brunová rozospievala celú halu. Vybrala piesne staršieho typu, ktoré nie sú úplne známe. Tvrdí, že piesne sú zvládnuteľné pre každého bežného milovníka spevu. A mala pravdu. Výsledok naozaj stál za to.
Ak sa rozhodnete prísť na Východnú určite okrem spevu absolvujte aj tanečnú školu. Ľudové kroky, pohyby a výskoky nevyzerajú na prvý pohľad úplne jednoducho. Zvládli ich však zatancovať takmer všetci. O to, aby bol výsledok dobrý, sa postarali lektori z Oravy a z Východnej.
Program na piatkový deň bol zaplnený množstvom súborov, hudby, tancu a spevu, ktoré si môžu návštevníci pozrieť na viacerých miestach, ako napríklad v hlavnom amfiteátri na veľkej scéne, hneď za ním sa nachádza malá scéna. Nad ňou je humno, kde sa odohrávala napríklad škola spevu a kúsok do kopca je tančiareň.
Halušky lepšie ako od mamky
Východná nie je len o tanci, speve a hudbe. Je aj o jedle, oblečení, remeslách, nesmie chýbať ani tradičný alkohol či kempovanie v stanovom mestečku.
Neodolali sme sa boli sme vyskúšať bryndzové halušky z Prievidze. Stáli nás sedem eur a jedno euro sme zaplatili za slaninku a pažítku. Ak plánujete prísť na Východnú, tak túto zástavku určite nevynechajte.
Tam sme s ochutnávkami neskončili. V stánku vedľa halušiek, stáli staršie panie vyobliekané v krojoch, ktoré pred našimi očami trhali cesto na tradičné slovenské párance a hádzali ich do veľkého hrnca s vriacou vodou. Ponúkajú ich s makom, tvarohom na sladko či na slano alebo s bryndzou či so zemiakmi. Ktoré máte najradšej vy?
Vyrob si sám
Na trhoch vyhrávala ručná práca. Našli sa tu remeslá od výmyslu sveta. Od rezbárov cez výrobcov klobúkov až po tkáčov. Kúpiť si môžete kroje, výšivky, goralské klobúky, varešky, čipky, čepce, čelenky či party.
V kempe to žilo. Ľudovkári to naozaj vedia roztočiť. V každom stane akoby bolo pravidlom mať nejaký hudobný nástroj. A tak to aj vyzerá, v kempe sa spieva, hrá, tancuje a dokonca aj bičuje. Atmosféra je zábavná, príjemná, počasie hralo do kariet aj tanečníkom.
Festival je v plnom prúde a my vám naďalej budeme prinášať aktuálne informácie a dianie priamo odtiaľto.
