Všetka česť porote, ktorej predsedal renomovaný austrálsky herec Geoffrey Rush, že filmu udelili Zvláštnu cenu poroty a hlavnej predstaviteľke Helge Gurenovej Cenu za najlepší ženský herecký výkon. No už bolo jasné, že na najvyššiu priečku si „nesadne“.
Netrpezlivo sa čakalo a potom prišiel malý šok. Nie je to tragédia, len sa nestačíme čudovať, prečo získal najvyššiu trofej britský dokument Náhly záblesk hlbších vecí Marka Cousinsa.
Hlbšie veci náhle nezableskli
Veľkou cenou – Krištáľovým glóbusom ocenený film Náhly záblesk hlbších veci (A Sudden Glimpse to Deeper Things) z Veľkej Británie je dielom dokumentaristu Marka Cousinsa. Zameral sa na najvýznamnejšiu ženu britského moderného umenia, maliarku Wilhelminu Barnsovú-Grahamovú, ktorá bola údajne nesmierne inšpiratívna.
Jedna udalosť výrazne ovplyvnila jej tvorbu – v roku 1949 vystúpila spolu so skupinou St. Ives na švajčiarsky ľadovec Grindelwald, a to poznačilo jej videnie sveta. Samozrejme, aj jej tvorbu, venovala sa do konca života len maľovaniu ľadovcov.
Námet to mohol byť zaujímavý, keby sa Cousins nesnažil vniknúť do jej pocitov a nálad len cez fotografie a nudné komentáre. Snaha o esejistický portrét, ktorý by odkryl aj rôzne iné témy, mu nevyšiel. Snímka je nudná, chýba jej prepotrebná esencia, ktorá by tomuto dokumentu dodala šťavu a život.
Akokoľvek sa snažím vybaviť si film z rôznych aspektov, hlbšie veci, o ktorých mala byť reč, sa tam ani náhodou nezableskli, skôr sa zahmlili a stratili. No ak v tom porota videla viac, netreba s nimi polemizovať. O úspechu filmu aj tak rozhodnú diváci.
Čítajte viac Vlny Jiřiho Mádla v Karlových Varoch zatienili všetko ostatné
O favoritovi hlavnej súťaže
Diváci a zrejme aj poroty už majú plné zuby drastických filmov plných násilia, sexu a rôznych nechutností, a preto sa niet čomu čudovať, že zaujala téma rozpadu jedného sľubne sa rozvíjajúceho manželstva.
Maria je rozvedená, má už dve väčšie deti, a keď sa stretne so Sigmundom, je to láska na prvý pohľad. Na svet prídu dve ďalšie deti, mladá žena je však stále sama, domácnosť a deti sú len na jej krku.
Keďže jej nemá kto pomôcť, nemôžeme sa čudovať, že jej to ide na nervy, a začína byť aj trochu hysterická. Výmena názorov a nezhody s manželom sú na dennom poriadku. Sigmund Mariine výbuchy zlosti jednoducho nezvláda a požiada o rozvod.
Nórsky film, debut režisérky Lilje Ingolfsdottirovej Až na koniec sveta (Eskling), sa síce rozbieha ako rozvodová dráma, v skutočnosti však kladie dôraz na niečo iné. Témou filmu je sebareflexia v celej jej šírke a zložitosti.
Je to psychologická štúdia ženy, ktorá najprv musí spoznať samú seba, aby mohla s nadhľadom posúdiť situáciu, do ktorej sa aj vlastnou vinou sama dostala. Keď vzťah dostane trhliny, vždy sú na vine obaja. Nemožno nikdy obviňovať len jednu stranu.
Príbeh sa dotýka aj práva mladej ženy na sebarealizáciu, ktorá na ceste hľadania šťastia musí dospieť aj k poznaniu, že súčasné manželské vzťahy prechádzajú istým vývojom a zmenami. Romantický pohľad na manželstvo je svojím spôsobom prežitok a ženy si musia predovšetkým uvedomiť svoje možnosti a silu, a podľa toho sa zariadiť a pristupovať k manželskému spolužitiu.
Úlohy sa vynikajúco zhostila Helga Gurenová, ktorá si prišla po Cenu za najlepší ženský herecký výkon. Škoda, že tento poučný film ostal tesne pod pódiom, mohli ho tam potlačiť, ale aj tak je morálnym víťazom festivalu.
Mužské herecké výkony udelené ex aequo
Otec rodiny ako každý rok prichádza zo slnkom zaliateho Portugalska do svojho rodného Holandska. Jeho rodisko je šedé a nudné, ešte šťastie, že prichádza vždy len na tri dni. Ako vždy si vybavuje rôzne formality, navštevuje lekára, stretáva sa ľuďmi a spoločníka mu vždy robí dospelý syn.
Toto stretnutie je tentoraz trochu iné, obaja sa snažia k sebe priblížiť, lepšie sa spoznať a pretrhnuté väzby nejako sceliť. Dá sa to vôbec? Túto otázku si kladie režisér filmu Hosť a ryba tretieho dňa (Die dagen vis) Peter Hoogendoorn.
Otec a syn si k sebe pomocou každodenných všedností pomaličky nájdu cestu späť. Snímka nie je len suchopárnym rozvíjaním jedného komplikovaného vzťahu, ale je v nej aj veľa humoru. Najviac však vyniknú hlavní aktéri príbehu, herci Ton Kas a Guido Pollemans, ktorým porota prisúdila ex aequo Cenu za najlepší mužský herecký výkon.
Strhujúci triler o hľadaní pravdy
Hlavným hrdinom koprodukčného filmu Singapuru, Taiwanu a Poľska je talentovaný šermiar Han, ktorý v zápale boja zabije súpera. Odsedí si sedem rokov, stále zdôrazňuje, že je nevinný a po návrate sa snaží zblížiť s bratom, na čo sa s nevôľou pozerá matka, ktorá, netušíme prečo, staršieho syna nemá rada a obviňuje ho zo všetkého.
Bratia sa však majú radi a Han začne tajne trénovať mladšieho brata na kvalifikáciu národného šampionátu. Roztrhnuté bratské puto sa začína zoceľovať, ale mladší súrodenec začína pochybovať o bratovej nevine.
Matka namiesto toho, aby veci upokojila, len jatrí rany a ničí ich vzťah, čo, samozrejme, zákonite speje ku katastrofe. Pravda nakoniec vyjde najavo, ale skutočný súboj o pravdu a lož sa odohrá medzi dvomi bratmi, a ten režisérka s neuveriteľnou bravúrou i prekvapením rozohrala do prekvapivého finále.
Zistenie, čo sa vlastne stalo, bolo veľmi kruté a bolestivé. Režisérka Nelicia Lowová si za film Na kordy zaslúžene odniesla Cenu za réžiu.
Láskavá sonda do českej duše a ľuďoch čo riskovali
Talentovaný český režisér Adam Martinec nakrútil vydarený debut pod názvom Mord. Zabíjačka je v Česku už dlhšie zakázaná, je to však taká silná tradícia, že zákon sem zákon tam, všetci ho porušujú, a to hlavne na Morave.
Rok čo rok sa na ňu všetci tešia, aj ochrancovia zákona sú zhovievaví, privierajú oči. Snímka je bravúrnou štúdiou českej povahy, prepracovanou drobnokresbou jednotlivých pováh a charakteristických čŕt českého národa. Adam Martinec to prezentuje s láskavým humorom, nikoho neurazí, len s neskutočnou dávkou taktu zabáva. Porota mu, takisto ako aj filmu Xoftex, udelila Zvláštne uznanie.
Xoftex vznikol v nemecko-francúzskej koprodukcii a je to názov utečeneckého tábora v Grécku. Režisér Noaz Deshe sa sústredil na sýrskych a palestínskych utečencov, ktorí si dlhý čas v utečeneckom tábore krátia nakrúcaním satirických skečov a zombie hororov.
Rokovania s migračnými úradmi sa vlečú a utečenci v neľudských podmienkach robia všetko, aby sa nezbláznili. Realita sa prelína s fikciou a práve cez ňu prenikáme do ich sveta. Zúfalo čakajú na povolenie opustiť tábor a vydať sa za svojím snom.
A ten je stále v nedohľadne. Režisér sa cez ich vízie, ktoré vniesli do skečov a zombie príbehov, snaží nahliadnuť do ich zraneného sveta a odkrýva boľavé zákutia ľudí, ktorí prišli o všetko a čakajú len na zázrak.
Tohtoročný karlovarský festival opäť priniesol mnoho zaujímavých tém na zamyslenie, mnohé podnetné filmy akosi opomenul, ale to sa často stáva. Diela si po festivale však už žijú svojim životom a len ten ukáže ich skutočnú hodnotu a životaschopnosť.
