Čo pre vás znamená ocenenie Umelcova misia?
Je to najmä veľká česť, pretože keď pozerám na mojich predchodcov, ktorí ho dostali, tak si to veľmi vážim. Mám pocit, že moja práca, už takmer 60-ročná, má nejaký zmysel, lebo je to veľké ocenenie a ja som veľmi šťastná, že som tu, a že si tú „doštičku“ môžem sama priskrutkovať na Most slávy.
Okrem vás si toto ocenenie prevzal aj Jiří Suchý. Ako ho vnímate?
Je to legenda, naša mladosť. Počas totality sme počúvali krásne pesničky s krásnymi textami a bolo to pre nás niečo povzbudzujúce. A viete, že v každej dobe kultúra povznáša a je veľmi dôležitá, pretože je slobodná.
Myslím si, že všetci kultúrni pracovníci sme za to, aby zostala slobodná aj naďalej, a aby z nej ľudia mali radosť, zážitok a pocit krásy. Nehovorím len o herectve, ale aj o sochárstve, maliarstve, hudbe, balete, opere… Veď to je pre dušu absolútne pookriatie, keď počujete a vidíte to krásno. Dúfam, že kultúra bude žiť naveky.
Pán Suchý si počas normalizácie prešiel ako umelec všeličím. Mali by sme si brať inšpiráciu z toho, ako toto obdobie zvládol aj spolu so svojím divadlom Semafor?
Myslím si, že treba mať odvahu – a ukazuje sa, že umelci ju majú. Vtedy sa pridajú aj iní. Chápem ľudí, ktorí majú strach o svoje zamestnanie, pretože sú živiteľmi rodín a jedno s druhým. My umelci sme už trošku takí uvoľnenejší a tým, že v živote stvárnime toľko postáv, niečo z nich aj zažívame.
Hráme napríklad Shakespeara, ktorý je absolútne nadčasový, všetky jeho hry akoby sa diali dnes. Neprávosť, ktorá sa musí napraviť, pravda, ktorá musí zvíťaziť. Myslím si, že toto obdobie nie je len teraz, bolo voľakedy, je aj bude. Netreba však prestať bojovať za pravdu.
Veríte, že sa situácia v slovenskej kultúre postupom času ustáli?
Inak by sme to nerobili. Inak by sme pre to nebojovali. Kultúra nie je o politike – samozrejme, že aj my kultúrni pracovníci sa zaujímame o politiku, veď tu žijeme. Ale keď nám niekto hovorí, že máme len hrať a nemiešať sa do politiky, čo je to za nezmysel?
Veď ja tu žijem a záleží mi na tom, kto mi vládne. Ozývam sa a budem sa ozývať aj naďalej, ak budem cítiť nejakú neprávosť. Takže nádej mám vždy, som optimistka. Možno to bude trvať trošku dlhšie, ale konečne sa tento národ naučí, čo to je demokracia. Ja v to naozaj verím.
Čítajte viac Titanic, Terminátor či Avatar. Jubilujúci James Cameron je režisérom veľkoleposti
Kedysi ste účinkovali vo filme Dom pod morušou. Autorkou predlohy je naša kolegyňa Helenka Dvořáková, ako si naň spomínate?
Bol to jeden z mojich prvých filmov a dokonca som tam hrala so svojím skvelým pedagógom Karolom L. Zacharom, ktorý ma učil v prvom aj v druhom ročníku na VŠMU. Takže to bola taká škola s praxou.
Bolo to jedno z mojich prvých stretnutí s kamerou, takže to bolo veľmi zaujímavé, pretože v praxi sa človek učí. Teória sa dá naučiť, ale keď potom príde kamera a zasvieti na vás, je to niečo iné. Bola to moja prvá veľká skúsenosť a bola som vďačná, že som mohla účinkovať v takom peknom filme.
