Dokumenty o aktuálnych hrozbách
V tohtoročnom programe je niekoľko dokumentov, ktoré upozorňujú na aktuálne zlyhania a hrozby pre spoločnosť. Hollywoodgate sa vracia k údajnej základni CIA v Afganistane, ktorú opustili americké vojská.
Egyptský režisér Ibrahim Nash’at získal bezprecedentný prístup k veliteľom Talibanu, ktorí túto základňu obsadili a zo zanechanej vojenskej techniky budujú základy budúcej afganskej armády pod svojou kontrolou.
„Film ponúka mrazivý pohľad na postupné ovládanie krajiny extrémistickou ideológiou, ktorá s neotrasiteľnou samozrejmosťou obmedzuje práva žien a likviduje oponentov,“ približuje programový riaditeľ Ondrej Starinský.
Britský film V utajení: Odhaľovanie krajnej pravice prostredníctvom utajovaného vyšetrovania antifašistickej skupiny Hope Not Hate odkrýva mediálne taktiky modernej krajnej pravice. Snímka Dialógová polícia sleduje špeciálnu jednotku švédskej polície priamo v teréne.
„Jej úlohou je deeskalovať napätie počas demonštrácií prostredníctvom komunikácie medzi organizátormi protestov a bezpečnostnými zložkami, ale aj medzi konkurenčnými protestnými skupinami na jednom mieste,“ ozrejmuje Starinský.
Tajná projekcia
Dramaturgia festivalu reflektuje aktuálnu spoločenskú náladu doma i vo svete. Podľa Starinského sa akoby mentálne vraciame do 90. rokov. „A teraz nemyslím nejaký revival Nirvany, ale skôr hrubé správanie a atmosféru pripomínajúcu mečiarovské roky,“ hovorí.
Febiofest si divoké deväťdesiatky pripomenie kultovými titulmi ako Samurai Cop, Studený ako ľad, Blbý a blbší či Demolátor.
Súčasťou programu bude aj Kanadská slanina, jediný hraný film amerického dokumentárneho režiséra a aktivistu Michaela Moora. Jeho hlavná zápletka spočíva v tom, že nepopulárny americký prezident hľadá po konci studenej vojny nového nepriateľa, aby si zvýšil popularitu a odvrátil pozornosť od skutočných problémov krajiny. Rozhodne sa preto vyhlásiť vojnu Kanade.
Programový riaditeľ upozorňuje aj na dve špeciálne projekcie z úpadkového výberu, ktoré festival pripravuje v spolupráci s pražským Festivalom otupeného diváka:
„Akčnú sci-fi hororovú komédiu Občan Toxík: Toxický mstitel IV premietneme so živým autentickým simultánnym VHS dabingom a počas projekcie snímky Virtuálka si diváci budú môcť zahrať bingo.“
Diváci sa môžu tešiť aj na jednu tajnú projekciu – o čase a mieste jej konania sa dozvedia až v deň premietania.
Žiadna babka, ale babička
Festival uvedie pod názvom V srdci Európy tri súťažné sekcie – súťaž krátkych filmov, súťaž hraných filmov a súťaž dokumentárnych dlhometrážnych filmov z krajín V4, Rakúska a Ukrajiny. „Aby boli poroty nestranné, ich členovia musia pochádzať z krajín, ktoré sa na súťažiach nezúčastňujú,“ vysvetľuje Peter Dubecký, riaditeľ Febiofestu.
Porota pre dlhometrážne filmy privíta Andreia Tănăsescua, programového šéfa medzinárodných festivalov v Toronte a Berlíne, Léu Triboulet, francúzsku režisérku a scenáristku, a Radua Sticleu, zakladateľa a umeleckého riaditeľa festivalu stredo- a východoeurópskeho filmu Beast v portugalskom Porte.
Dokumentárne filmy bude hodnotiť Petar Mitrić, výkonný producent dokumentárneho festivalu Beldocs, Vladan Petković, filmový kritik a programový šéf festivalov, ako sú IDFA či Eastern Neighbours, a Martina Droandi z medzinárodnej distribučnej spoločnosti Open Kitchen Films.
Čítajte viac Jana Oľhová: Ceny ma zvláštne zarmútia. Nemám už vycúvať z hereckého sveta?
Porotu krátkych filmov tvorí Teja Miholič, programová šéfka slovinského festivalu Kino Otok, Lucila Riggio z medzinárodnej distribučnej spoločnosti ShortsFit, ktorá sa špecializuje na krátke filmy, a chorvátsky režisér Ivan Ramljak.
V súťaži krátkych filmov zabojuje aj slovenská snímka Tak zajtra zobrazujúca jeden deň v živote dvoch bratov, ktorí po návrate zo školy zažívajú dramatickú rodinnú situáciu. Jednu z postáv stvárnila aj členka Slovenského národného divadla Jana Oľhová:
„Študentský film vždy beriem ako jedno veľké dobrodružstvo. A keďže som veľká „pankáčka“, vždy do toho projektu idem. Dôležitý je pre mňa scenár, ktorý dosť vypovedá o tom, čo sa bude nakrúcať. V tomto hrám babičku. Trvala som na tom, aby to nebola babka, pretože u nás na Myjave sa takto nikdy nehovorilo. Takže som trvala na babičke, bola to moja podmienka. Detskí predstavitelia boli veľmi autentickí a bol na nich vidieť strach,“ hovorí herečka.
