Novú zvučku festivalu s Bolkom Polívkom prijalo obecenstvo kladne, trochu rozpakov však vzbudil hlavný program, vždy zaujímavá šou bratov Cabanovcov.
Ponúkala rôzne výklady, od spomienky na zosnulého prezidenta festivalu Jiřího Bartošku až po apokalyptickú víziu súčasného sveta, s malou nádejou na zlepšenie situácie.
Mne to neprekážalo, ale na mnohých to pôsobilo trochu smutne. Musíme si však uvedomiť, že v živote sa vždy striedajú smutné situácie alebo spomienky s veselými. A tak to bolo tentoraz aj vo Varoch.
Komín pre Bartošku
Ani Marek Eben neperlil tak ako vždy, rozosmial obecenstvo len konštatovaním, že by si Bartoška neprial, aby po ňom pomenovali ulicu, ale komín. To by sa mu páčilo.
Hlavnú pozornosť však ako prvá vzbudila luxemburská herečka Vicky Kriepsová, ktorá si prevzala Cenu prezidenta MFF Karlove Vary. Neprišla v trblietavej róbe, ale vo veľmi vkusnom nohavicovom kostýme. Ona už nepotrebuje na seba upozorňovať šatami, zaujala svojim umením.
Cenu prezidenta MFF Karlovy Vary dostal aj americký herec Peter Sarsgaard, ktorého, takisto ako Vicky, publikum v sále ocenilo veľkými ováciami a potleskom. Veľká sála bola preplnená a mnohí si túto slávnostnú chvíľu, ktorá bola zároveň aj poctou Jiřímu Bartoškovi, museli nechtiac odstáť. Barťák bol taký populárny a nenahraditeľný, že im to asi bolo jedno.
Karlovarský festival však mal za vlády Jiřího Bartošku taký zomknutý kolektív, že úvahy, čo bude s festivalom, sú úplne neopodstatnené. Riaditelia Kryštof Mucha a Karel Och držia žezlo tak pevne v rukách, že sa nič katastrofálne nemôže stať.
Výkonný riaditeľ festivalu Kryštof Mucha bol v Karlových Varoch už na charitatívnej akcii pred festivalom a vraj cítil, že to bude iné. „Stále ho niekde vidíte za rohom,“ konštatoval.
Na záver slávnostného večera premietli záznam rozhovoru s Bartoškom, ktorý dosť presne vystihol jeho bezprostrednú a charizmatickú osobnosť. Rozhovor nahrali v júli roku 2021 pod názvom Musíme to zarámovať.
Na zarámovanie však nie je omyl, ktorý sa stal v hoteli Thermal. Pred polnocou niekto omylom stlačil alebo sa nejako samo spustilo požiarne poplašné zariadenie. Veľa hostí vytiahli z postele, vrátane malých detí, pred hotelom postávali v negližé vystrašení ľudia a čakali na to najhoršie.
Bol to planý poplach, ale dlho sa bude spomínať a som si istá, že nebohý prezident by sa na tom dobre zabavil. Šťastie mali hostia, ktorí radi ponocujú a trávili večer na slávnostnej úvodnej párty. Myslím si, že trochu vzruchu festivalu neuškodilo.
Michaela privítali kačicou a pivom
V sobotu pricestoval jeden z najočakávanejších hostí festivalu Michael Douglas. Prišiel sám, bez manželky, na uvedenie zrekonštruovaného filmu Miloša Formana Prelet nad kukučím hniezdom, ktorý preslávil nezabudnuteľného Jacka Nicholsona.
Film, ktorý Douglas produkoval spolu so Saulom Zaentzom, získal päť Oscarov vrátane produkcie. Pomohlo to nielen Formanovi, ale aj Douglasovi, spriatelili sa a Forman mu neraz pomohol v kariére.
Bol na festivale v Karlových Varoch pred 27 rokmi a teraz, keď sem znovu zavítal, konštatoval: „Som tu len tri hodiny a už som mal kačicu a plzeň.“
Pre slávneho herca pripravili usporiadatelia prekvapenie. Pred rokmi dostal ešte starú verziu Krištáľového glóbusu, tentoraz mu ju riaditelia festivalu vymenili za elegantnejšiu a krajšiu verziu, čo bolo zároveň jedno z posledných prianí zosnulého prezidenta.
Do Karlových Varov pricestovala aj dcéra slávnych hercov Melanie Griffithovej a Dona Johnsona, Dakota Johnsonová. Vraj si so sebou priniesla osobného bodyguarda. Cenu riaditeľa MFF Karlove Vary si prevzala 6. júla. Ďalší vzácny hosť, švédsky herec Stellan Skarsgård, zavíta na festival v druhej polovici.
Nepripravená na materstvo
Zo súťažných filmov sme toho ešte veľa nevideli, zaujala však francúzska snímka hlavnej súťaže Z lásky (Les enfants vont bien) režiséra Nathana Ambrosioniho.
Suzanne a jej dve deti načakane navštívia jej sestru Jeanne. Všetko sa zdá normálne, len pred spaním stačí Suzanne povedať sestre, že je veľmi unavená a vyčerpaná. Ráno všetkých čaká prekvapenie – Suzanne odišla bez rozlúčenia.
Jeanne nikdy netúžila po deťoch a ani si s nimi nevie dať rady. Snaží sa zaangažovať políciu, aby Suzanne našli, ale márne. Úrady sú nečinné a deti potrebujú domov. Jeanne neostáva nič iné, len sa pomaly zmieriť so situáciou, nájsť si k deťom vzťah a dať im lásku, ktorú už zrejme od matky nikdy nedostanú.
Film končí bez odpovede, nevieme, prečo sa matka stratila, kde je, viem len, že úrady nefungujú tak, akoby mali a sledujeme prerod Jeanne v matku, ktorá si musí uvedomiť, že sa stala zodpovednou za dve opustené deti a musí im vytvoriť bezpečný domov. Pekný, ale veľmi smutný film.
