„Celý život som hrala tragické hrdinky, hrala som ťažké intelektuálky, vedátorky,“ povedala v rozhovore pre Českú televíziu. „Odohrala som obrovské kvantum kráľovien, všetky tie Alžbety, Kristíny, Kleopatry a ďalšie významné ženy. Ale stala som sa tomuto národu naozaj ikonou až starou Kekulovou. A som za to nesmierne vďačná. A divákom rozumiem, pretože tá stará Kekulová je poctivá, láskavá, nekradne. To je veľmi úzkoprofilový tovar,“ dodala o svojej úlohe v seriáli televízie Nova Pojišťovna štěstí v rozhovore pre MF Dnes v odpovedi na otázku, či sa jej všetky herecké sny už splnili. „Pokiaľ išlo o herectvo, mala som pomerne veľké šťastie, či už išlo o divadlo alebo o film. Napriek tomu, že som mala 13 rokov zaracha.“
S herectvom začínala Jirásková v 50. rokoch po absolvovaní pražskej DAMU. Krátko pôsobila v Krajskom divadle v Hradci Králové, v roku 1951 prešla do pražského Divadla na Vinohradoch, v ktorom zostala 60 rokov a desať rokov ho aj viedla. „Vinohradské divadlo je pre mňa môj druhý domov, nedokážem si predstaviť, že by som žila niekde inde, to divadlo poznám od kotolne až hore po tých anjeličkov. “
Päťdesiate roky si žiadali bojové hrdinky, na tie však bola Jirásková podľa vlastných slov príliš ironická. „Začínala som chlapčenskými rolami. Raz za mnou prišiel režisér Aleš Podhorský a vravel, že pripravuje maďarskú vojenskú hru, Dni hnevu, potrebuje do hlavnej úlohy malého chlapca a skúša deti z Dismanovho súboru, ale že nemôže nájsť toho pravého chlapca. Tak či by som to neskúsila. Tak nastala moja slávna chlapčenská éra, zavŕšená tým, že som v rozhlase nahovorila tak Toma Sawyera, ako aj Huckleberryho Finna,“ zaspomínala si herečka v rozhovore pre Lidové noviny.
Už keď mala 16 rokov, vstúpila do komunistickej strany. „Bolo po vojne, dievča z chudobnej rodiny, vedela som o svete a faktoch tak málo,“ povedala Jirásková pre idnes.cz s tým, že aj Stalinovu smrť v tom čase úprimne oplakala. V roku 1969 zo strany vystúpila a nasledoval vyše desaťročný zákaz hrať vo filme a v televízii, s ktorými začínala už v polovici 50. rokov. Objavila sa napríklad aj v najstaršom československom seriáli Rodina Bláhova (1959). V divadle po roku 1969 dostávala iba šteky.
Ešte predtým, ako dostala dištanc, stvárnila Jirásková niekoľko postáv v pozoruhodných filmoch ako Každý den odvahu (1964) režiséra Evalda Schorma, Hotel pro cizince (1967) Antonína Mášu, Já, truchlivý bůh (1969) Antonína Kachlíka či Na kometě (1970) Karla Zemana. K jej divácky najvďačnejším postavám patrila „modelka“ Marcela, ktorá sa tvári, že je akademická maliarka v kultovej komédii Zdeňka Podskalského Světáci (1969). Vo filme zažiarila spolu s Ivou Janžurovou a Jiřinou Bohdalovou.
Podskalský sa po jej prvom manželovi Jiřím Pleskotovi stal jej druhým životným partnerom. Práve vďaka Podskalskému, ktorý ju obsadil aj do svojich filmov Ďábelské líbánky (1970), Trhák (1980) či Poslední leč Alfonse Karáska (1987) považuje obdobie, v ktorom nemohla nakrúcať, za svoje najšťastnejšie. „Podskalský bol veľmi vzdelaný od mykológie až po astronómiu. A bol čas na pestovanie záhrady, postavila som park a bola som pokojná. Aj keď mi, pochopiteľne, bolo za hraním smutno, bola som šťastná. A keď som prvýkrát vedela pomenovať ranostaj pestrý a Podskalský to nevedel, to bol pocit veľkého víťazstva,“ povedala Jirásková, ktorá s Podskalským strávila takmer 30 rokov, až do jeho smrti v roku 1993.
V 80. rokoch stvárnila výraznú postavu zdravotnej sestry, ktorú volajú Babi, v snímke Karla Kachyňu Sestřičky (1983). Kachyňa jej neskôr ponúkol aj úlohu v snímke Fany (1995), ktorá je hereckým koncertom dvoch Jiřín – Jiráskovej a Bohdalovej. Jirásková hrá nekompromisnú primárku a Bohdalová jej mentálne zaostalú sestru. Práve týmto filmom si v pondelok večer vo svojom programe Jiráskovú pripomenula RTVS. Česká televízia zase vzdala hold jej herectvu filmom Martina Hollého Zámek v Čechách, v ktorom stvárnila hlavnú postavu grófky.
Na prelome 80. a 90. rokov Jirásková potešila divákov úlohou učiteľky v trojici komédií Zdeňka Trošku Slunce, seno… Populárny bol aj seriál Život na zámku, v ktorom takisto účinkovala. V posledných rokoch sa objavila napríklad v rozprávke Anděl páně (2005) či vo Vráskach z lásky (2012) režiséra Jiřího Stracha. Aj tu si zahrala s Jiřinou Bohdalovou. „Pre ňu je to vyslobodenie,“ reagovala na Jiráskovej smrť pre idnes.cz Bohdalová. „Chodila som za ňou každý týždeň a ona stále vnímala. Iba málo pila a takmer nejedla. V piatok, keď som u nej bola naposledy, vravím: A čo koňačik? Odmietla ho a ja som vedela, že je zle. Ale cigaretu si ešte dala.“
Práve láskou ku koňaku a cigaretám bola Jirásková takisto známa. Aj keď ju v posledných rokoch trápili zdravotné problémy, neodpustila si ich. Tvrdila, že aj jej mama zomrela s cigaretou v ruke – dožila sa pritom 98 rokov. „Vravievala: Som slepá, hluchá, chromá, ale zaplať pánboh som zdravá,“ zaspomínala si pred časom Jirásková, ktorú od fajčenia odhovárali aj lekári. „Dokonca ma prehovárali: Keď dostanete chuť na cigaretu, pani Jirásková, dajte si radšej panáka. Som však dosť odkázaná na auto a šoférujem zásadne iba triezva,“ povedala herečka, ktorá v posledných týždňoch verejne vyhlasovala, že už nemá chuť žiť, pravdepodobne sa nedožije Vianoc a najradšej by si vzala tabletky a zaspala naveky. Presná príčina a okolnosti úmrtia herečky neboli v pondelok známe.
Jirásková bola známa aj svojím zmyslom pre iróniu. „Napadajú mi samé hlúposti. Keď ich zabalíte do vtipu, takmer nikto si nevšimne, že sú to hlúposti,“ povedala herečka, ktorá vraj väčšinou nehľadela dopredu s optimizmom. „Celý život som bola naladená skôr do skepsy a prinieslo mi to mnoho príjemných okamihov. Človek, ktorý je naladený do skepsy, môže byť často veľmi príjemne prekvapený. Človek, ktorý je naladený optimisticky, riskuje, že bude sklamaný. To sa mi stáva málokedy.“
Svoj posledný film nakrútila Jirásková s režisérom Jiřím Menzlom. Komédia z prostredia opery Sukničkári, v ktrej si zahrali aj Libuše Šafránková či Martin Huba, bude mať premiéru v apríli.
