Herec Dennis Quaid rád spomína na Slovensko

Päťdesiatnik Dennis Quaid si stále udržiava mladícky vzhľad a podmanivý úsmev. Hviezdnu dráhu začal ako klaun v zábavnom parku a spievajúci čašník. Vo filme debutoval v polovici 70. rokov a odvtedy hral v celom rade snímok, pričom napríklad za postavu astronauta Gordona Coopera vo filme Posádka (1983) dostal nomináciu na Oscara.

28.02.2005 13:52
debata

Svoj hudobný talent preukázal aj v nedocenenom filme Great Balls of Fire, kde stvárnil rockera Jerry Lee Lewisa. Kritika ho ocenila za postavu vo filme Wyatt Earp, ďalšie uznanie mu priniesla postava utajeného homosexuála v Ďaleko do neba. Nedávno stvárnil hlavnú úlohu vo veľkofilme Deň po tom a na plátnach kín sa čoskoro objaví v komédii In Good Company, ktorú nedávno osobne predstavil aj na festivale Berlinale.

Vaše ctiteľky určite trápi otázka, ako ste si dokázali vypracovať brušné svalstvo, ktoré v poslednom čase často ukazujete vo filmoch?
Operácia! V mojom veku je to už jediná cesta, ktorou ísť (smiech). Nie, vážne. Začal som sa o seba starať. V dvadsiatke sa tomu príliš nevenujete, ale po štyridsiatke je to iné. Každý deň športujem, trénujem a hlavne hrám rokenrol. To je najlepší telocvik, ktorý vás udrží v kondícii.

Hlavná rola v Dračom srdci (1996), nakrúcanom aj na Slovensku, vás priviedla do stredu Európy. Aké máte spomienky?
Čarovná príroda, nádherní ľudia. Veľmi sa mi tam páčilo. Bola to ohromná skúsenosť, rád by som sa na Slovensko niekedy opäť pozrel.

Let Fénixa – Flight of the Phoenix – je jedným z filmov súčasnej módnej vlny remakov. Málokto si dokáže predstaviť, že dráma o ľuďoch, ktorí prežili haváriu lietadla v púšti, môže byť znovu nakrútená. Prečo ste prijali túto ponuku?
Myslel som si, že je správny čas. Prvý film s hercom Jamesom Stewartom z roku 1965 je vynikajúci, ale dnes skoro neznámy. Aj napriek tomu, že som ho kedysi dávno videl, stále si naň spomínam, ale iba matne – že šlo o film z druhej svetovej vojny… Už to je dôkaz, že jeho znovunakrútením nešlo o zneuctenie žiadneho slávneho veľkofilmu. Myslím si, že zopakovať príbeh prežitia a nádeje je teritórium, do ktorého sa nemusíte báť vstúpiť a za ktoré vás nikto nebude nenávidieť.

Lenže stratiť sa v púšti je dnes rovnaké ako kedysi. Ako ste sa s tým pri nakrúcaní vyrovnali?
Boli okamihy, keď sme sa museli rozhodnúť, či ide o určitú dobu alebo bezčasovú udalosť. Kládli sme si otázku: Máme ju modernizovať? Osobne si myslím, že je jedno, či ide o dobu jaskynnú alebo o budúcnosť, pretože ide predovšetkým o dobrý príbeh.

V origináli sa v púšti zrúti lietadlo iba s mužmi. Znamenalo pozvanie herečky Mirandy Ottovej do filmu pokus o romantickú zápletku?
Bolo to už pôvodne v scenári. Keď sme však skúšali tieto scény, pozreli sme sa navzájom na seba a zhodli sme sa, že by to bol nezmysel. Takže všetky tieto scény sme radšej vystrihli.

Radíte tento film do kategórie akčných snímok?
Trochu by som nad tým uvažoval. Myslím, že je to hlavne dobrá dráma. Znamená to, že film nestál veľa peňazí. A najmä by mohol dostať nomináciu na Oscara a prilákať tak divákov do kina.

Ako sa vám páčilo hrať pilota?
Mám licenciu ako súkromný letec pre jednomotorové lietadlá. Mám aj kvalifikáciu pre dvojmotorové Cessny a pravidelne lietam z Los Angeles na pozemok, ktorý vlastním v Montane.

Príbeh sa odohráva v púšti Gobi. Prečo je zastúpená Namíbiou?
Nakrúcanie si vyžadovalo veľkú plochu neobývanej krajiny. Pri hľadaní lokalít sa uvažovalo o Maroku, Austrálii a samotnej Gobi, ale zistili sme, že väčšina púští je tam už poznačená telegrafnými stĺpmi, obydliami a dokonca diaľnicami. Namíbia bola vybratá pre krásu divokej púšte, žiarivosť veľkých piesočných dún a neďalekú vzdialenosť prímorského mesta, v ktorom bol hlavný stan produkcie. Z leteckej perspektívy lokalita potvrdzovala, že ľudia, ktorí haváriu lietadla prežili, sú uprostred ničoho. Aby bol pocit izolácie ešte väčší, režisér požadoval, aby na scéne neboli "rastliny, voda, žiadna nádej.“

Vo filme hráte Franka Townsa, pilota, ktorého kariéra bola zredukovaná na uzavieranie olejových polí vo vzdialených častiach sveta. Ako ste k role pristupovali?
Towns je cynik a prepracovaný. Postupne prestal mať radosť zo života. Jeho príbeh v tomto filme je, podobne ako u ostatných postáv, osobná cesta až na dno. Skrátka, čo sa stane ľuďom, keď prídu o všetko, čo poznali a mali.

AKo ste vychádzali s kolegami počas nakrúcania v púšti?
Tri mesiace prežiť v namíbijskom piesku, to ľudí preverí. Museli sme spolu vyjsť aj v extrémnych podmienkach, inak by film nevznikol. Oproti iným hollywoodskym produkciám zrazu zistíte, že mobilné telefóny nepracujú, žiadna krčma ani krásavica nie je nablízku a ak ste film odhodlaný dokončiť, nesmiete podľahnúť beznádeji. Kamarátstvo bolo veľmi dôležité. Vo filmovom štábe bolo skoro 500 ľudí 16 národností a výborne sme si rozumeli.

Pokúšali ste sa vo voľných chvíľach aj pobaviť?
Nebolo to jednoduché. Horúčavy boli vysiľujúce, a tak sa radšej každý držal fľaše vody a snažil sa prežiť v tieni. Azda najlepšie preto bolo, keď som našiel pôvodnú fotografiu z originálu, kde stojí celá herecká parta na krídle lietadla. Všetci sú otočení chrbtom, akoby predstierali, že močia… Dal som túto fotku režisérovi Johnovi Mooreovi s poznámkou, že takú fotografiu by sme si mali urobiť aj my. Škodoradostne som si predstavoval, čo by asi robila Miranda…

Nedávno ste mrzli vo veľkofilme Deň po tom, teraz ste sa piekli v púšti. Čomu dávate prednosť?
Nikdy si nesťažujem na teplo, ale v skutočnosti to bolo horšie pri nakrúcaní filmu Deň po tom. Nakrúcali sme mrazivé scény v montrealských ateliéroch, vonku bolo okolo 0 stupňov Celzia, ale v štúdiu vďaka lampám sme sa piekli v tridsiatich. Predstierať v takejto horúčave, že mrznete, bolo oveľa ťažšie.

V poslednom čase sa objavujete v jednom filme za druhým. Vyhovuje vám to?
To je to, čo sa mi páči – ísť z jednej práce do druhej. Nie som človek, ktorý dokáže pracovať v stálom zamestnaní pravidelne od rána do večera. Som skôr nárazový typ. Prídem a dokážem pracovať na filme tri mesiace a idem do ďalšieho. Je to nádherné a navyše mi nikto nepovie, že som prepustený.

V roku 1998 ste režírovali televízny westernový príbeh Všetko, čo povznáša. Hodláte pokračovať v režisérskej kariére?
Dokončujem celovečerný debut Shame on You. Drámu o muzikantovi, ktorý zabil svoju manželku pred vlastnou dcérou. Vždy som chcel režírovať, ale necítil som sa na to, že to dokážem. Nebol som dostatočne poriadny ani vo vlastnom súkromí a nezaujímali ma detaily. Nechápal som, prečo niekto musí vo filme riadiť určitý typ a farbu auta atď. Myslím, že som v tomto už dostatočne vyspel.

A čo vaša rocková kapela? Stále spolu hráte?
Áno, veľmi ma to baví. Je to zábava. Nezaujímajú ma nahrávacie kontrakty, hudbu robím pre vlastné pobavenie. Hrám muziku od dvanástich rokov a milujem to. Nahrádza to moju hereckú túžbu po živom kontakte s publikom, čo sa mi dostávalo napríklad na javisku v divadle.

Prečo už nechcete uzatvárať s hudobnými vydavateľstvami zmluvy?
To som si odbavil už v 80. rokoch. Mal som inú skupinu, ktorá bola skôr obrazom môjho ega, aby som si hádam niečo dokázal… Nakoniec ma to príliš nebavilo. Ale teraz je to úplne iné.

Ozaj, prečo s kapelou hrávate bez topánok – bosí?
Aby sme sa cítili ako doma v obývačke.

====== Dennis Quaid, herec

======

Narodil sa 9. apríla 1954 v Houstone. Od štyroch rokov sa učil hrať na klavíri a neskôr aj na gitare, chcel sa stať profesionálnym hudobníkom. Koncom 60. rokov vystupoval so svojím starším bratom Randym ako kabaretný komik a imitátor. V roku 1972 sa pokúšal presadiť ako profesionálny boxer, ale o tri roky neskôr odišiel do Los Angeles, kde sa mu naskytla šanca hrať vo filme. Upozornil na seba postavou študenta v komédii Únik, s bratom si zahral vo westerne The Long Riders.

Z jeho filmografie možno spomenúť ešte Posádku, krimidrámu Polícia z New Orleans, Pohľadnica z Hollywoodu, Wyatt Earp, Dračie srdce, Víťazi a porazení, Traffic – Aféry bezmocných, Ďaleko do neba, Deň po tom. V roku 1998 sa predstavil ako režisér televízneho westernu Všetko, čo povznáša, kde vytvoril hlavnú postavu rančera.

Dennis Quaid bol ženatý s herečkou Pamelou J. Salesovou, potom žil s Leou Thompsonovou. V rokoch 1991 až 2001 bol ženatý s Meg Ryanovou, s ktorou hral vo filmoch Hlásim svoju smrť a Vnútorný vesmír.

debata chyba