Recenzia: Život ani láska netrvajú večne

Vášnivá láska na pozadí zúriacej vojny, nesplnená túžba po dieťati, odlúčenie, zrada, smrť. Snímka Príbeh môjho syna s Penélope Cruzovou veľkými emóciami rozhodne nešetrí. Napriek tomu, že sa jej nosný príbeh občas stráca v zbytočnom boji o divákove slzy, pozornosť si udrží od prvej až po poslednú minútu. Napríklad aj vďaka výborným hereckým výkonom.

10.05.2013 05:00
pribeh mojho syna penelope cruz emile hirsch Foto:
Emile Hirsch a Penélope Cruzová v snímke Príbeh môjho syna stvárnili Američana a Talianku bojujúcich o svoju lásku na pozadí vojny.
debata

Vojna všetko zmenila

Hovorí sa, že si v sebe každý nesie svoje malé či väčšie tajomstvo. Talianka Gemma (Penélope Cruzová) však okrem tajomstiev, ktoré stráži pred svojimi najbližšími, vie, že niektorým kľúčovým okamihom svojho života ani sama nedostala príležitosť porozumieť.

Šanca uzavrieť po rokoch nezodpovedané otázky z mladosti prichádza s pozvaním na výstavu jej osudovej lásky, amerického fotografa Diega (Emile Hirsch), ktorého spoznala v 90. rokoch v Sarajeve. Na cestu sa vydá aj s už takmer dospelým synom – napokon tajomstvo, ktoré uviazlo počas vojny v Sarajeve, sa zo všetkých najviac týka práve jeho.

Gemma a Diego sa do seba bláznivo zamilovali na začiatku ničivej vojny, ktorá zmenila každého, kto sa jej postavil do cesty. Hoci ani jeden neboli v Sarajeve doma, ťahalo ich to tam ako magnet – najmä Diega, mladíka s ťažkým detstvom a drogovou minulosťou, ktorý akoby stále vyhľadával tie najintenzívnejšie zážitky. Gemma, ktorá sa čoskoro stala jeho manželkou, ho potom slepo a oddane nasledovala.

Veľkú lásku však postupne rozkladal fakt, že Gemma nedokázala porodiť zdravé dieťa. Po niekoľkých potratoch a neúspešnom pokuse o adopciu sa páru v Sarajeve naskytla príležitosť, ktorá však namiesto vytúženého rodinného šťastia priniesla ich krehkému vzťahu záhubu…

Veľké emócie aj klišé

Melodramatický príbeh talianskeho režiséra Sergia Castellitta sa rozbieha len zvoľna, a to aj napriek tomu, že si dejovú líniu zjednodušuje mnohými skratkami – občas až na hranicu zrozumiteľnosti. V prvej polovici venuje azda až priveľa pozornosti vykresľovaniu naivnej bohémskej idylky v predvojnovom meste. Aj samotná love story v popredí sa nevyhne mnohým klišé a niektoré postavy – ako Gemminho otca, ktorý jej vzťah s nezodpovedným cudzincom až podozrivo podporuje, hádam divák ani nemôže brať vážne.

Čo však filmu uniká v začiatku, to dokáže slušne dobehnúť v druhej polovici, ktorú ohraničuje vyostrenie vojnového konfliktu. Utopická poetika odrazu dostáva trpkú príchuť, aj dvojica v popredí stráca vzájomnú dôveru a oddanosť a herci dostávajú príležitosť predviesť sa vo viacerých silných momentoch.

Hoci rámec snímky naďalej pripomína skôr emotívnu (chvíľami až násilne dojímavú) rozprávku, než realistický odkaz vojny, zúfalstvo a zmätok hlavných hrdinov sú celkom živé a hmatateľné. Ich vzťah dokáže diváka dokonca pohltiť na toľko, že aj záverečné za vlasy pritiahnuté odhalenie príjme celkom vďačne.

Napriek viacerým nedostatkom snímke Príbeh môjho syna nejde uprieť podmanivú estetiku, dobrý výber hudobného „podmazu“ ani rozprávačský talent jeho tvorcu. Castellitto film nakrútil na základe románu svojej manželky Margaret Mazzantiniovej.

Hodnotenie Pravdy: 3 a 1/2 hviezdičky z 5

Príbeh môjho syna / Taliansko, Španielsko 2012 / réžia: Sergio Castellitto / scenár: Sergio Castellitto, Margaret Mazzantiniová / hudba: Eduardo Cruz / hrajú: Penélope Cruzová, Emile Hirsch, Saadet Aksoy, Jane Birkinová, Adnan Haskovic, Sergio Castellitto a iní / dátum slovenskej premiéry: 24. apríl

debata chyba