Pošepkávala sa ďalšia zlá správa, ktorá sa potvrdila, že jeden blázon v canneskom štúdiu televízie Canal + vystrelil počas rozhovoru s hercom Christopherom Waltzom do vzduchu a mal pri sebe aj atrapu granátu. Našťastie, príbeh má šťastný koniec. Strieľalo sa iba slepými nábojmi a útočníka spacifikovali.
Sviežo a úsmevne
Oscar Issac (Llewyn Davis), Carey Mulliganová, John Goodman, Garett Hedlund, F. Murray Abraham a Justin Timberlake sú hlavní predstavitelia súťažného amerického filmu Joela a Ethana Coenovcov Inside Llewyn Davis. Vtipne, s britkými dialógmi a s humorom hovorí o problémoch uplatnenia sa vo svete folkovej muziky. Z doteraz premietaných filmov v hlavnej súťaži je to po profesionálnej stránke najvyváženejší film. Nič iné sa od bratov Coenovcov ani čakať nedalo. Nie je to síce ani Barton Fink, ani Millerove križovatky, ani Fargo, ale svieže a úsmevné dielo hovoriace o existenčných problémoch a uplatnení sa vo všeobecnosti, a to s nadhľadom a odľahčene. Nijaká veľká dráma, len strastiplný smutný osud Llewyna Davisa, predchodcu Boba Dylana, Paula Simona, Joni Mitchellovej a Leonarda Cohena.
Joel Coen sa vyjadril, že Oscar Issac má evidentne talent pre hudbu. "Oscar je výborný aj v dramatických scénach, aj ako spevák. Je to presne herec, ktorého sme hľadali pre rolu Llewyna.“ O tomto zaujímavom hercovi s pôsobivým zjavom a sugestívnym pohľadom ešte budeme počuť.
S komplikovanými vzťahmi matky s deťmi a životnými partnermi sa zaoberá film iránskeho režiséra Asghara Fahradiho Le passé (Minulosť). "Nikdy nepíšem lineárne príbehy. Nemám východiskový a záverečný bod. Vždy píšem intuitívne. Dávam dohromady viac príbehov, ktoré môžu fungovať aj samostatne, ale nakoniec sa v závere stretnú. V tomto hovorím o mužovi, ktorý sa po štyroch rokoch vráti do Paríža, aby sa rozviedol s manželkou, potom o mužovi, ktorého žena je v kóme. Oba bežia paralelne, aby sa v závere stretli,“ povedal Fahradi. Snímka je pozoruhodná hereckými výkonmi Bérénice Bejovej, ale aj Tahara Rahima a Aliho Mosaffu.
Režisér kórejského filmu Tel père, tel fils (Celý otec, celý syn) Hirokazu Koreeda nakrútil veľmi osobný film, má s témou skúsenosti. Vo filme sa veľa hovorí o paternite, ale režisér sa priznal: "Viem len toľko, že otcom sa nestávate sami, ale je to vaše dieťa, ktoré ho z vás urobí.“ V snímke ide o zámenu dvoch chlapcov narodených v jeden deň. Nemocnica však príde na chybu až po šiestich rokoch, keď si rodičia už na deti zvykli. Šok je to obrovský. Pokúšajú sa spriateliť, chlapcov si vymieňajú, na istý čas si ponechajú biologické deti. Nie je to však také jednoduché. Deti túžia po rodinách, v ktorých roky vyrastali. Ako múdro konštatoval Brecht v Kaukazskom kriedovom kruhu, rodičom je ten, kto dieťa vychováva. Nie je to síce film na cenu, ale veľmi solídny príspevok na tému otcovstva, ale aj vplyvu výchovy na dieťa.
Benicio del Toro ako Indián
Hviezdami tlačovej besedy k filmu francúzskeho režiséra Arnauda Desplechina Jimmy P. (Psychothérapie d'un Indien des plaines) / Jimmy P. (Psychoterapia Indiána z pláne) boli Benicio del Toro a Mathieu Amalric. Ich výkon vo filme bol priam hereckým koncertom. Snímka je adaptáciou rovnomennej knihy Georgea Devereuxa, ktorá vyšla v Amerike v roku 1951. Pôvodne maďarský žid Bodó si zmenil meno na Devereux, v roku 1920 sa usadil v Paríži a venoval sa etnológii a antropológii. Jeho súčasník Claude Lévi-Strauss v tom čase skúmal život amazonských Indiánov. Inšpiroval sa ním a tiež odišiel do Ameriky, aby skúmal mohavských Indiánov a pracoval vo Winter Hospitali v Topeke. „Fascinovala ma kniha, ale najmä rozhovory medzi Indiánom Jimmym a Devereuxom. To bol základ scenára. Lákalo ma, že je to príbeh o existujúcom človeku,“ povedal režisér filmu.
Herci si spoluprácu pochvaľovali a Amalric na margo svojej úlohy povedal: „Musel som hovoriť po anglicky a navyše s maďarským prízvukom.“ No nesťažoval sa. Benicio del Toro konštatoval, že "film nikdy nedokáže obsiahnuť celú knihu, ale myslím si, že scenár dokázal preniesť všetky emócie z knihy do filmu“. Desplechin ešte priznal, že miluje melodrámy a dúfa, že film nie je didaktický. Snímka je síce trochu uvravená, nastoľuje však závažnú tému – traumu Indiánov, ktorá je v tomto prípade znásobená ešte traumou z druhej svetovej vojny. Film citlivo upozorňuje, že sa o veteránov vojen nikto nezaujíma a najjednoduchšie je ich vyhlásiť za bláznov.