Po úspešnom účinkovaní na divadelných doskách v prvej polovici 60. rokov sa Dustin Hoffman vrhol na filmové herectvo. Jeho debutom bola snímka The Tiger Makes Out z roku 1966. Diváci však po prvý raz zaregistrovali tohto malého muža o rok neskôr v snímke Absolvent. Film mal nielen komerčný, ale aj umelecký úspech, o čom svedčí prvá oscarová nominácia pre Hoffmana ako predstaviteľa hlavnej úlohy mladého muža, hľadajúceho si svoje miesto v spoločnosti.
Pritom Dustin v konkurze na rolu na prvý raz neuspel. Lenže režisér filmu si ho pamätal z divadla, a preto mu dal ešte jednu šancu. Počas premiéry filmu sa na Hoffmana zniesla obrovská tréma. ,,Zuby mi drkotali tak, že to diváci počuli. Bolo to príšerné," spomína herec, ktorý dodnes aj napriek úspechom nevie nájsť pokoj duše. Je poznačený svojou počiatočnou neistotou a obáva sa, že každý ďalší film môže byť aj tým posledným. ,,Bol som pripravený na neúspech. Ba čo viac, neúspech som vyhľadával."
Pretrvávajúci strach z neúspechu pomáha hollywoodskej legende prekonať psychológ. ,,Stal som sa hercom, pretože som mal pocit, že som neschopný. Keď hrám, cítim sa hrdo a dôstojne," povedal Hoffman.
Triedny klaun
Dustin Lee Hoffman sa narodil 8. augusta 1937 v Los Angeles. Jeho otec Harvey, potomok ruských židovských prisťahovalcov, sa snažil splniť si svoj americký sen. V tridsiatych rokoch odišiel z Chicaga na západ s päťdesiatimi dolármi vo vrecku. Robil kopáča, neskôr si zohnal prácu ako kostymér a inšpicient v Columbia Studios. Po prepustení v čase hospodárskej krízy si otvoril nie veľmi prosperujúci obchod s nábytkom. Hoffmanova matka Lillian mala herecké ambície. Tých sa však vzdala a venovala sa výchove svojich dvoch detí – Dustina a jeho brata Rona.
Už na základnej škole Dustin zistil, že schopnosť napodobňovať ostatných mu v triede zvyšuje popularitu. Na strednej sa ku komplexu z výšky pridali tradičné problémy pubertiaka – mal akné, veľký nos na zuboch mu svietili rovnátka. To všetko ho oberalo o sebavedomie. ,,Bol som kráľ akné a rovnátka boli mojou korunou," smeje sa dnes.
Pre ostych vymenil divadlo a školské predstavenia za hudbu. Po krátkom, ani nie ročnom štúdiu medicíny v Santa Monice, odkiaľ ho vyhodili pre zlý prospech, sa prihlásil na konzervatórium v Los Angeles s ambíciou stať sa klavírnym virtuózom. Jeden z profesorov džezovej hudby ho však presvedčil, aby sa vrátil k herectvu, preto sa ani na tejto škole dlho neohrial.
Z Los Angeles smerovala jeho cesta do New Yorku. Do slávneho hereckého kurzu u Lee Strasberga ho prijali až na piaty pokus. Tam sa zoznámil so spolužiakom Genem Hackmanom. Hoci obidvaja patrili k študentom, odsúdeným na neúspech, dnes sú z nich hviezdy hereckého neba. Ako väčšina začínajúcich hercov sa Dustin Hoffman v New Yorku živil, čím sa dalo. Predával hračky, prepisoval texty, bol ošetrovateľom na psychiatrii, umýval riad, pracoval ako čašník, robil vrátnika a hral na klavíri v bare. Frustrovaný čakaním na veľký úspech sa dokonca definitívne rozhodol vymeniť herectvo za učiteľstvo.
Vyberal si role antihrdinov
V roku 1969 Dustin nadviazal na svoj prvý úspech filmom Polnočný kovboj. Oscarová nominácia bola aj v tomto prípade zaslúžená. Z Hoffmana sa v priebehu niekoľkých rokov vo filme stala uznávaná a rešpektovaná hviezda, ktorej sa hrnuli desiatky hereckých ponúk. Tretiu nomináciu na Oscara si Dustin vyslúžil v roku 1974 vďaka dráme Lenny.
Po úspechu filmov Všetci prezidentovi muži a Maratónec priniesla snímka Kramerová verzus Kramer Oscara Dustinovi Hoffmanovi aj jeho hereckej partnerke Maryl Streepovej. Počas nakrúcania snímky Hoffman prežíval búrlivý rozvod s baletkou a herečkou Anne Byrneovou, s ktorou bol ženatý jedenásť rokov. Z manželstva ostali dcéry Karin a Jenna. O niekoľko mesiacov neskôr si vzal právničku Lisu Gottsegenovú, s ktorú má ďalšie štyri deti. Komédia Tootsie získala Hoffmanovi štvrtú neúspešnú nomináciu na Oscara. Po krátkej filmovej prestávke spôsobenej nezhodami s režisérom Sydney Pollackom bola Hoffmanovým veľkolepým comebackom dráma Rain Man v réžii Barryho Levinsona. Za postavu autistického Raya si odniesol druhú sošku Oscara.
K posledným filmom, ktoré Hoffman nakrútil, patrí komédia Jeho foter to je lotor! a snímka Hľadanie Krajiny-nekrajiny. Počas svojej kariéry sa Dustin Hoffman preslávil nielen vynikajúco stvárnenými postavami, ale aj neustálymi hádkami s režisérmi. Americký herec celý život bojoval proti stereotypom krásavcov aj tým, že prijímal role antihrdinov. Za prirodzeným správaním postáv sa však skrývajú mesiace dôkladnej prípravy.
Hoffman si neváhal do topánok nasypať kamene, aby potom hodiny kríval uličkami New Yorku a vo svojich tridsiatich dvoch rokoch presvedčivo zahral umierajúceho podvodníka v dráme Polnočný kovboj. Pred nakrúcaním Rain Mana sa zase rok stretával s autistickými ľuďmi, aby vedel presne, ako sa táto choroba prejavuje. A v roku 1976 sa do úlohy v thrilleri Maratónec ponoril tak, že jeho kolega Laurence Olivier sa v jednom rozhovore pýtal: ,,Prečo ten chlapec len nehrá? Prečo sa vždy snaží prejsť všetkým tým utrpením a stresmi, aké zažívajú jeho postavy?" Gene Hackman na jeho adresu povedal: ,,Je veľký charakterový herec. Keď sa pozriete na rozdielnosť rolí Rain Man a Tootsie, kto iný by to dokázal? Je presvedčivý, vždy pravdivý a pripravený uchopiť obrovskú šancu."
Pravdepodobne jeho životné postoje priviedli herca do radov v Európe zavrhovanej, ale Amerikou tolerovanej scientologickej cirkvi. O svojom členstve Dustin Hoffman nehovorí, pred niekoľkými rokmi však podpísal otvorený list 34 hollywoodskych hviezd, ktorá prirovnávala organizované prenasledovanie scientológov nemeckou vládou k nacistickému postoju voči Židom.
