„Just si z mojich piatich muzikálov vybral tento – najťažší. Nie som s týmto muzikálom teda spriaznený voľbou, ale pán Kukura ma istým spôsobom vyprovokoval: Skús to urobiť! Vraveli sme: To je ťažké, to sa u nás nedá, atď. atď. a on, že: Skús! a pretože je také príslovie, že v obmedzení poznáš majstra, nuž tak som sa obmedzil – ani nie tak srdcom, lebo tento muzikál mám rád, ale skôr tak, povedal by som: chcem dokázať, že sa nám aj tu možno podarí urobiť takýto groteskný, kruto-smiešno-rockenrollový muzikál,“ povedal Bednárik.
Muzikál Rocky Horror Show v čase svojho vzniku pohoršoval, aj sám Bednárik priznáva, že keď ho videl – asi dva mesiace po premiére, bol zhrozený, pretože „veci, ktoré sa aj v našom muzikáli vyskytnú, boli vtedy totálne tabu nielen v Anglicku za Tatcherovej, ale boli veľké tabu u nás už vonkoncom“. Vtedy si vraj povedal: „Pane bože, čoho som ja svedkom?“
Podľa Bednárika však roky prešli, „už v každej trafike vidíte všeličo, ergo: už si myslíme, že nebude urážať, ale že sa skôr diváci budú hrať na sex, hrať na krutosť, že už to pochopia. Naozaj to chcem, aby to bola krutá rozprávka – hravá, aby sa prišli zahrať dve a pol hodiny na tému hororu, na tému rocku, na tému sexu, na tému show.“
