Nová scéna však chce svoje. Mať plné hľadisko. Divákov najskôr zmiatne reklamou, že Helena Vondráčková si hľadá partnera a takisto aj Michal Dočolomanský… Až následne sa davy dovtípia, že to je vlastne pozvánka na Hello, Dolly! Tak šup do divadla. Ale znovu platí: čím menšie očakávania, tým menšie sklamania. A najlepšie – nečakať nič. Lebo zázrak sa nekoná.
Príbeh Dolly Leviovej, ktorá dohadzuje partnerov iným, aby sama získala najväčší úlovok, preslávil najmä oscarový film s Barbrou Streisandovou. Pamätníci teda vedia, o čo ide. Ostatní majú viac-menej smolu. Nová scéna totiž ponúka predstavenie, kde sa občas dobre zapieva aj zatancuje, ale máločo herecky zahrá. A tak známe mená v obsadení sú len lákadlom. Potvrdila to sobotná druhá premiéra, keď zámožným Horácom Vandergelderom bol Michal Dočolomanský. Ponúkol iba to, čím sa ukazuje už desaťročia. Keď prišla Petra Polnišová v úlohe Minnie Fayovej, hľadiskom šumelo: To je tá z S.O.S. A tejto značke zostala verná. Pre niekoho objav, pre zbehlejších ďalším krôčikom v kariére je Helena Krajčiová ako Dolly. Čo ako sa snaží, a ona sa veru snaží aj vie a dokáže, divákom „namlsaným“ na Vondráčkovú sa nezavďačí.
Pritom Krajčiová je v role dobrá – spevácky a má aj svižné herecké momenty. Lenže tých je v celej inscenácii pramálo. Navyše príbeh sa rozplýva, brilantného humoru je ako šafranu, zato bohemizmami sa to hmýri a ,,aktuálna otázka" či modrá je naozaj dobrá, zaváňa trápnosťou. Nenaplní sa Leviovej replika z úvodu, že človek nesmie byť vlažný. Z tejto inscenácie divák odchádza chladný. Lebo po videnom sotva pochopil, prečo Dolly chce Horacea, Cornelius zase Irene Molloyovú a Barnaby jednoduchú Minnie… Dvojice sa vždy iba stretnú a potom odídu. Bez výrazu charakteru postáv či rozihrania mikropríbehov.
Režisér Lasica v bulletine priznáva, že rád pracuje s dobrými hercami. Veľa radosti si teraz neužil. Latka zostala príliš nízko. A zábava v súboji s nudou dostáva na frak. Niekedy je lepšie na legendy spomínať, ako ich ,,znásilňovať".
