Doteraz ste nakrúcali animované filmy pre dospelých. Čo vás posunulo k tvorbe pre deti?
Svoju doktorandskú prácu som zamerala na vnímanie animovaného filmu deťmi predškolského veku. V rámci výskumu som im púšťala filmy a snímala kamerou, ako reagujú. Potom som osobitne s každým nahrala interview a bolo to veľmi zaujímavé. Robila som to v spolupráci s katedrou psychológie a veľmi ma táto téma bavila. Ale ešte počas toho som pracovala na animovanom filme Kamene, a tak som sa k Mimi a Líze dostala až v roku 2011.
Naozaj boli na začiatku vaše rozprávky na dobrú noc?
Svojej mladšej dcére som rozprávala rozprávku o nevidiacom dievčati. Manžel (dokumentarista Peter Kerekes) chcel kedysi robiť dokumenty v ústave v Levoči. Padla aj informácia, že na výstave ovocia bolo zakázané sa ho dotýkať. Len nevidiaci si ho mohli ohmatať. A to ma inšpirovalo.
Ako ste rozvíjali príbehy ďalej?
K nevidiacej Mimi pribudla Líza, ktorá je jej opakom. Keď tvoríme scenár, slepota sa chvíľami vytráca, lebo zrazu sa dostávame do vzťahu dvoch detí a dobrodružstva, do ktorého spadnú. Nemusíme stále hovoriť, že Mimi je slepá. Sú to príbehy o integrácii, v ktorých môže Mimi všetko zažiť so svojou kamarátkou.
Na Mimi a Lízu sa usmievalo šťastie od začiatku. Pred dvoma rokmi vás pozvali na Cartoon Forum.
Je to najväčšia európska akcia, kde máte možnosť odprezentovať pripravený projekt pred všetkými vysielateľmi, distribútormi a producentmi, ktorí majú oň záujem. Každý rok sa takto prezentuje 60 projektov z celého sveta a medzi ne sa dostala aj Mimi a Líza.
Ako to na fóre vyzeralo?
Keď nás vybrali, dostali sme kontaktnú osobu, ktorá s nami niekoľko mesiacov pripravovala prezentáciu. Sakramentsky dobre si musíte rozmyslieť, čo budete 45 minút hovoriť, pretože to musí byť funkčný tok informácií. A ukázali sme aj trailer. Potom dostanete odozvu od profesionálov, ktorí vás počúvali. Trebárs čo bolo na projekte zaujímavé, čo nefunguje. A potom – účasť na tomto fóre je značkou kvality.
Kde všade už Mimi a Lízu videli?
Máme za sebou zahraničné akcie. Jedna z častí seriálu sa už premietala na festivaloch v Stuttgarte, Zlíne aj Annecy. Už to, že sa dostali do výberu, je úspech. Ceny sme nedostali, ale ohlasy sú pozitívne. Páči sa výtvarná stránka večerníčkov.
Slovenská televízia sa dlhé roky tvorbe večerníčkov nevenovala. Ako sa vám podarilo dohodnúť na spolupráci?
Uvedomila som si, že televízna výroba sa nedá robiť bez televízie. Animovaná tvorba ju jednoducho nemôže obísť. Navyše, keď som chcela ísť na Cartoon Forum, potrebovala som televízneho vysielateľa – bola to jedna z viacerých podmienok. Povedala som si, že to skúsim, a ešte za vedenia pani Zemkovej sa nám podarilo zmluvu podpísať. Výroba 13-dielneho seriálu je nastavená do roku 2015. Vyrábať pôvodnú tvorbu pre deti je spoločenská zodpovednosť a investícia do budúcnosti. V opačnom prípade je to, ako keby rodič prestal hovoriť so svojím dieťaťom. Nemožno dať ruky preč a púšťať len to, čo dovezieme.
V čom vidíte problém?
Je tam kvantum ázijskej produkcie, ktorá je diametrálne odlišná od nášho naturelu. Zameraná je na akciu, súťaživosť, je plná podnetov. Často to nie je príbeh, len veľmi jednoduchá akčná línia. Nemyslím si, že by sme mali práve toto deťom ponúkať. Iste, v prvej chvíli ich to oslní, zaujme ich hromada veľmi rýchle za sebou nasledujúcich podnetov. Štúdie však hovoria, že možno aj to, akou mierou dnes trpia deti hyperaktivitou a rôznymi syndrómami, je spojené práve s obrovským mediálnym tlakom rýchlo sa striedajúcich podnetov.
Katarína Kerekesová
Režisérka, scenáristka, výtvarníčka a producentka nakrútila animované filmy Milenci bez šiat, Pôvod sveta (Igric) a Kamene (Slnko v sieti). Teraz pracuje na seriáli animovaných večerníčkov Mimi a Líza. Jeho prvé časti odvysiela RTVS na Vianoce.
