Nový systém dotácií by mal na Slovensko pritiahnuť veľké filmové produkcie

Ako na Slovensko pritiahnuť zahraničné filmové štáby? Podľa ministra kultúry Marka Maďariča by na to mal postačiť atraktívny a konkurencieschopný systém štátnych dotácií. Od novely zákona o Audiovizuálnom fonde, ktorá by umožnila filmárom získať naspäť paušálnych 20 percent zo svojich slovenských investícií, si minister sľubuje ekonomický rast, zníženie nezamestnanosti aj revitalizáciu domácej infraštruktúry.

09.07.2013 13:54 , aktualizované: 17:35
Marek Madaric Foto:
Minister kultúry Marek Maďarič informoval o novele zákona, ktorá by mala na Slovensko prilákať zahraničné filmové štáby.
debata (3)

„Ak filmová produkcia preinvestuje výdavky vo výške najmenej 2 milióny eur prostredníctvom slovenských firiem a fyzických osôb, ktoré sú zdaňované na Slovensku, získa dotáciu vo výške 20 percent svojich oprávnených výdavkov,“ priblížil na tlačovej besede minister kultúry obsah novely zákona, ktorú predkladá na pripomienkové konanie. V ideálnom prípade by mal zákon vojsť do platnosti 1. januára 2014 a už v tom istom roku by mohli nové možnosti využiť prví žiadatelia. Limitovať ich bude niekoľko základných kritérií a tiež bodová úspešnosť v takzvanom kultúrnom teste. Jeho obsahom budú podľa aktuálneho znenia novely podmienky na hodnotnosť obsahu nakrúcaného filmu, ale aj prestíž a štátnu príslušnosť členov filmového štábu.

O benefit sa podľa návrhu budú môcť uchádzať tvorcovia hraných aj animovaných celovečerných filmov, ako aj televíznych seriálov. Výhodou bude, ak pôjde o snímku zobrazujúcu udalosti, osobnosti alebo lokality, ktoré sú významnou súčasťou slovenskej či európskej kultúry, ocení sa aj snaha o propagáciu ochrany práv menšín, spravodlivosti či tolerancie či výchovu mládeže. Ťažiť budú môcť tvorcovia aj z obsadenia oceňovaných osobností v tvorivých profesiách štábu, na niekoľko bodov postačí aj fakt, že budú medzi nimi štátni príslušníci krajín Európskeho hospodárskeho priestoru.

Hoci návrh zákona kladie dôraz na „európskosť“ vhodných projektov, Maďarič je presvedčený, že by s kritériami nemali problém ani hollywoodske produkcie. Pozitívnym výsledkom by mohli byť napríklad stovky pracovných príležitostí pre Slovákov, ako aj zvýšený dopyt po službách slovenských firiem.

Zahraničné štáby nie sú v našom regióne ničím novým. Pomerne často zamieria napríklad do susedného Maďarska, kde sa nedávno nakrúcala aj Smrtonosná pasca 5 (odohrávajúca sa v Moskve), alebo do Česka, ktoré si z pozície producenta filmu Dieťa 44 v januári vybral režisér Ridley Scott (opäť namiesto Ruska). Práve Česi majú systém nastavený podobne, ako navrhuje Maďarič – našou výhodou by oproti nim mohol byť absentujúci strop započítateľných nákladov. V Maďarsku na porovnanie fungujú dotácie formou znížených daní.

Svoje skromné skúsenosti už má so zahraničnými štábmi aj Slovensko. V roku 1997 v bratis­lavských uliciach „zachraňoval svet“ George Clooney v snímke Peacemaker, o štyri roky neskôr sa Slovensko stalo Srbskom vo vojnovej dráme s Geneom Hackmanom Za nepriateľskou líniou. Pred dvoma rokmi navštívili filmári aj Košice pri nakrúcaní amerického seriálu Svet bez konca.

Maďarič verí, že nový zákon bude stimulom aj pre domácu audiovizuálnu tvorbu a povedie k dobudovaniu potrebnej infraštruktúry – napríklad filmových štúdií. „Oživenie slovenskej audiovízie má určitú postupnosť, myslím, že jej základňa sa už dostatočne revitalizovala a dozrel čas pre ďalšie kroky,“ vraví Maďarič. Hoci 20-percentná podpora nie je vyčlenená len pre zahraničné štáby, v praxi zrejme jeho podmienkam žiadny domáci projekt nevyhovie. Film najmenej za 2 mil. eur by totiž musel na Slovensku vzniknúť bez ďalšej štátnej podpory.

3 debata chyba