Geislerová: Moje hrdinky sú potvory

Ani jednu zo svojich filmových hrdiniek by nechcela za kamarátku. Vraj sú to samé potvory! Momentálne si Aňa Geislerová vychutnáva úlohu matky Bruna Fidelia, ktorý bude mať v auguste dva roky. A robí všetko, čo iné ženy v domácnosti. Začiatkom marca dokončila nakrúcanie komédie Kráska v nesnázích s Janom Hřebejkom. A odniesla si domov tretieho Českého leva za Štěstí.

20.04.2006 13:56
Anna Geislerová Foto:
Ocenená Anna Geislerová sa dohaduje s fotografmi pri odchode z pódia.
debata

Kvôli hrdinke Štěstí, psychicky narušenej Dáši, ste strávili tri dni v pražských Bohniciach, Pomohol vám pri formovaní postavy pobyt na psychiatrii?

Absolútne. Na internetových stránkach som zistila, že o schizofrénii píšu skôr ľudia, čo žijú v blízkosti postihnutých. Došlo mi, že už kvôli nim si nemôžem vymýšľať nejakú hereckú expresivitu. Schizofrénia je skutočná choroba. Chorí majú nadbytok čohosi, čo máme normálne všetci. Každý pohľad, každý detail ich dokáže rozhodiť. Nedesili ma ľudia, ktorých som v Bohniciach videla, ale skôr znepokojujúce otázky o živote.

Za herecký výkon v Štěstí ste už pred Českým levom dostali Striebornú mušľu na festivale v San Sebastiane. Cena sa vám však veľmi nepáči…

Je to tenký kus plechu. Možno postriebreného. Vyzerá ako popolník! A zároveň je to skoro najvzácnejšia cena, akú som doteraz dostala.

Postavili ste ju doma k trom krištáľovým Českým levom?

Mám domáci oltárik. V jedinom výklenku nášho domu, ktorý je na ceste do pivnice. Nie sú tam len moje ceny. Nie som do nich až taká zbláznená. Mám tam aj iné veci, ktoré sú pre mňa veľmi dôležité. Napríklad pupočnú šnúru môjho syna Bruna v alabastrovej schránke. Alebo šialené hodiny, ktoré sme dostali ako dar od svokra.

Štěstí vás minulú jeseň odvialo až na festival do Palm Springs. Prechádzka po päťdesiatmetrovom červenom koberci vám trvala pol hodiny. Televízne moderátorky ste vydesili úprimnosťou.

Bola som len prirodzená. Hovorila som, čo sa mi páči a čo je pre mňa neprijateľné, ale v Amerike to nefunguje. Majú v krvi prehnaný entuziazmus. Keby ste mali na hlave hniezdo, povedia vám, že máte neuveriteľne nádherný klobúk! Hoci by sa im to vôbec nepáčilo. Túto potrebu byť za každú cenu pozitívny som zažila aj v Londýne, ale tam to nebolo také exaltované. A celkom príjemné.

Čo bol silnejší zážitok. Festivalová pozornosť pre Štěstí v Palm Springs či oscarový galavečer v Hollywoode s drámou Želary?

Všetko beriem ako výlety. Oscary som prežívala akosi mimochodom. Bola som vtedy tehotná a v kútiku duše som si sebecky želala, aby sme nevyhrali. Vravela som si, že by mi bolo ľúto, keby som nemohla využiť príležitosť, ktorú by prípadne prinieslo oscarové víťazstvo. V Palm Springs mi bolo všetko jedno. S Pavlom Liškom a Bohdanom Slámom som si pri bazéne užívala ako človek, ktorý si už dokáže odpočinúť od svojho dieťaťa (smiech).

Apropo Pavel Liška… V rámci podrobných inštrukcií na Shooting Stars – promo akciu európskych hereckých talentov vo festivalovom Berlíne – ste vraj svojho kolegu pripravovali začiatkom roka na najhoršie…

To je môj systém. Vždy si predstavujem to najhoršie, aby som sa napokon nechala príjemne prekvapiť. Keď som bola na Shooting Stars pred dvoma rokmi na Berlinale, snažila som sa čo najrýchlejšie prejsť červený koberec. Akosi som sa hanbila. Zastavil ma však práve riaditeľ festivalu Dieter Kosslick a razom som sa ocitla v centre pozornosti, pretože s ním bol Peter Fonda.

Vyniesla vám prezentácia na berlínskom Shooting Stars aj nejakú zaujímavú zahraničnú ponuku?

Nie, aj keď je to celé práve k tomu nasmerované. Aspoň mňa si tam nikto nevybral. Bola tam však so mnou aj jedna fínska herečka, čo hráva u Kaurismäkiho, a tá mi hovorila, že akcia môže zabrať aj po rokoch. Ozve sa vám človek a za pár dní už aj nakrúcate. Osobne však od podobných podujatí nikdy nič nečakám. Užívam si tie chvíle, a ak príde niečo neskôr, beriem to ako bonus.

Vo filme Jana Švankmajera, ktorý medzičasom tiež dorazil aj do slovenských kín, ste hrali nebezpečnú nymfomanku Charlotte. Ako ste sa pripravovali na túto rolu?

Všetko sa odohrávalo v znamení Bruna. Nakrúcanie filmu Šílení, to bolo dva mesiace po pôrode. Bola som úplne "zhormonóvaná“. Mali sme nádherný karavan, v ktorom Bruno spinkal alebo som ho dojčila. A moja prvá scéna po pôrode? Nahá som behala po nádvorí starého hradu (smiech). Vedela som, že nakrúcam so Švankmajerom. Bola som pripravená na všeličo, ale nakoniec to bolo celé cudné.

Neodmietli ste ani úlohu v britsko-českej čiernej komédii Sklapni a zastřel mě, aj keď vám britský režisér Steen Agro dal v anglicky hovorenom filme postavu, ktorá mala dialógy v češtine, čo vás dosť sklamalo.

Bola som už v piatom mesiaci tehotenstva a hovorila som si, že by som tú ponuku vôbec nemala prijať. Ale hral tam aj Karel (Roden), ktorého mám strašne rada. Mimochodom, stretli sme sa už pri nakrúcaní filmu Kuře melancholik. Je to jemný, tichý, voňavý človek. Úžasne sa s ním pracuje. A tú čiernu komédiu produkoval David Rauch, ktorý je môj kamarát už od Svěrákovej Jízdy. Prekvapilo ma však, že mi zatelefonoval producent a hneď ma začal prehovárať: Urob to! Myslela som si, že to fakt bude nejaká "sračka“, keď ma ukecáva skôr, ako mi pošle scenár. Keď som so ho potom prečítala, veľmi sa mi páčil, ale hovorila som im, že ja neviem hrať v komédii. Nakrúcanie ma však veľmi bavilo, hoci som bola na placi len päť dní. Ale keď som videla výsledok, bola som pyšná, že v tom filme hrám. Hoci mám pocit, že skutočne nie som komediálna herečka a niekto iný by možno moju úlohu spracoval lepšie.

Čím vás presvedčil režisér Jan Hřebejk, aby ste prijali úlohu v jeho najnovšom filme Krásná neznámá? Vraj ide o romantický príbeh z "červenej knižnice“…

Sú ponuky, ktoré nemožno odmietnuť! Po všetkých tých vyšinutých hrdinkách postava súčasnej ženy, ktorá má dve deti a normálne problémy… Nie je síce anjelik, ale páčilo sa mi, že je to "civilka“, obyčajná rodina, obyčajné trampoty… No a Jana Hřebejka mám vo svojom zozname režisérov, tak som si ho mohla "odfajknúť“ ako ďalšieho, s ktorým som túžila spolupracovať. Ešte som nevidela výsledok nakrúcania, ale už som mu "kývla“ na ďalší film.

Pohoda pri robote na pľaci?

Mám pocit, že u Hřebejka aj Jarchovského nastal istý posun. Už to nie je sentimentálne ako Pelíšky. Akoby trošku zatrpkli, čo sa odráža aj v scenári. Príbeh už nie je čierno-biely a autori sú už akoby "chlapácki“. Ale hlavne ponúkajú krásne príležitosti pre hercov, čím som bola pri prvom stretnutí aj trošku zarazená.

Dôvod?

Z miery spoluúčasti na tvorbe filmu. Oni všetko skutočne vymýšľajú a dotvárajú na hereckých skúškach. Nečakala som, že improvizácii venujú taký veľký priestor. Myslela som si, že všetko majú pripravené vopred. Ale miera, ktorú do scenára vnášajú herci, je obrovská. Vlastne na hercoch stavajú. Po prvý raz som možno bola z tohto spôsobu práce zarazená. Na druhýkrát, keď už viem, do čoho idem, sa teším.

Patríte k najobsadzova­nejším českým filmovým herečkám. Už ste sa rozhodli, či vezmete rolu v novom seriáli Českej televízie Hraběnky – príbehu o rodine farmára a jeho dcérach?

Nakoniec som tú úlohu nevzala. Kvôli Brunovi. Povedala som si, že radšej s ním zostanem pol roka doma a potom budem nakrúcať nejaký film, ako celý rok robiť v televízii. Hoci som chcela nakrúcať seriál, navyše od Iva a Evy Pelantovcov, ktorí ho napísali! Keby som mala už druhé alebo tretie dieťa ako Lenka Vlasáková, ktorá to napokon hrá namiesto mňa… Ja som však skutočne "nespútanec“, ktorého časové obmedzenie na dlhší čas strašne deptá.

Čo reklama? S Lindou Rybovou ste minulý rok pózovali v kreáciách známej módnej značky…

Okamžite!!! By ste sa čudovali, ako to tam chodí! Pokojne by som nič iné nerobila (smiech). Na deň by som zašla do Viedne vyfotiť svetríčky a čiapočky a potom by som robila len to, čo za to naozaj stojí. Finančná stránka týchto vecí je taká nadsadená – a príjemná! – že by som to v pohode robila furt.

Prvé dieťa, manžel, domček, nakrúcanie… Popritom ste sa pustili aj do tvorby divadelného plagátu. Nápad, ku ktorému vás inšpirovalo fotografovani­e módy?

Ja som to nefotografovala. Len som celý projekt vymyslela a produkovala. Concept by Ana! Fotografie robil môj kamarát Adam Holý. Plagát už je vonku. A katolíci ho už dokonca aj zakázali!

Prečo?

Divadlo, v ktorom sa to predstavenie hrá, vlastní katolícka cirkev. A na plagáte je bonboniéra, plná marcipánových „pinďúrov“. Náš plagát nesmie byť vylepený v budove ani v okolí! Nečakaná pozornosť ma však teší, rada by som aj v budúcnosti vymýšľala podobné projekty. Už to vo mne dlho klíči. So spolutvorcom spomínaného plagátu a s kamarátkou fotografkou by som chcela urobiť knihu. Takzvané konceptuálne umenie.

Výtvarné umenie… Pomaľovali ste jednu kravu v rámci pražskej Cow Parade. Okrem toho ste však aj ilustrovali poviedkovú knihu mladej nemeckej spisovateľky Judith Hermannovej. Pretlak tvorivosti?

Myslím, že to máme v rodine. Mama výtvarníčka, otec japonológ, sestry… Nevydala som sa ich cestou, napriek tomu ma to však baví. My herci totiž nemáme hmatateľný výsledok. Ale keď odovzdáte plagát alebo ilustrácie, až sa človek čuduje, čo vymyslel. Ba dokonca priamo vytvoril vlastnými rukami! Pre mňa to bola úžasná satisfakcia. A ako som sa vlastne dostala k tým ilustráciám? Bola to súhra náhod. Kamarátovi scénografovi, ktorý sa venuje aj knižnej ilustrácii, sa páčilo, ako kreslím, a tak ma odporučil vydavateľstvu, čo Hermannovej knihu pripravovalo. Nanešťastie však napokon nebolo dosť peňazí na farby. Ilustrácie som robila farebné, vyšli čiernobiele. Strašne rada by som sa však venovala výtvarnému umeniu, kedy som mala možnosť.

S kamarátkou a kolegyňou Tatianou Vilhelmovou rady pozeráte reality show.

Je to čistý voyerizmus. Chápem, že nie je mimoriadne lákavé pozerať sa, ako sa niekto sprchuje či prdí, ale zase je to ľudské. Ak sa nad tým niekto pohoršuje, je smiešny. Kedysi bolo predsa bežné zájsť si na námestie na popravu, pozerať sa, ako niekoho mučia. Nie je do drastická novinka. Ľudstvo akoby v tomto smere zdegenerovalo, ľudia sa pohoršujú, že keď chcú mať biftek, treba zabiť kravu! Stačila mi jedna séria reality show. Prežila som si to, aj som niekomu fanúšikovala. Ale už na tom nemám čo objavovať.

**====== Aňa GEISLEROVÁ ======

**
//Narodila sa 17. apríla 1976 v Prahe. Jej otec je japonológ, matka akademická maliarka. Má dve sestry, staršiu Lenku a mladšiu Ester. Začínala ako fotomodelka. Po menších úlohách vo filmoch Smrt krásných srnců (1986) a Pějme píseň dohola (1990) jej prvú hlavnú rolu zveril Filip Renč v dráme Requiem pro panenku (1991). Jedna z najpopulárnejších a najvýraznejších českých herečiek posledných rokov stvárnila viac ako dve desiatky filmových a televíznych hrdiniek v českých a zahraničných produkciách. Za svoje výkony získala troch Českých levov (Návrat idiota, Želary, Štěstí) a Striebornú mušľu na festivale v San Sebastiane (Štěstí). Film Želary bol nominovaný na Oscara v kategórii najlepší zahraničný film, s režisérom Ondřejom Trojanom si vychutnala oscarový galavečer. Hrala aj v HaDivadle a v Divadle Na zábradlí. Syn Bruno Fidelio bude mať v auguste dva roky. Jej manželom je divadelný režisér Zdeněk Janáček z pražského Divadla Na zábradlí.
//

debata chyba