Recenzia: Colette hrá na istotu

Ich životy sa zo dňa na deň zosypali. Prišli o rodinu, majetok, slobodu aj dôstojnosť. Napriek tomu si dokázali nájsť cestu jeden k druhému. Dokážu si však nájsť aj cestu k prežitiu? Český režisér Milan Cieslar nakrútil odvážny veľkofilm z prostredia koncentračného tábora a netají sa ambíciami preraziť s ním aj v zahraničí. Škoda len, že rovnakú odvahu ako pri financovaní tohto projektu neprejavil aj pri inovatívnom spracovaní príbehu belgickej židovky Colette. Ten má korene v rovnomennej knihe Arnošta Lustiga.

12.09.2013 09:00
Colette Foto:
Hlavnú postavu drámy Milana Cieslara stvárnila francúzska herečka Clémence Thioly.

Láska dvoch cudzincov

Tak ako mnohí aj Colette cestou vo vlaku smrti netušila, čo ju čaká. Už na peróne jej však osud do cesty zavial Vilyho, ktorý jej poradil, ako sa pri selekcii zachrániť. Hoci mladé dievča ešte v ten istý deň príde o celú rodinu, rozhodne sa, že dar života od neznámeho cudzinca nezahodí a ak to bude len trochu možné, oplatí mu jeho nezištnosť. A tak sa začína krehký vzťah dvoch cudzincov, ktorých pod každodennou hrozbou smrti azda viac, ako čokoľvek iné, spája spoločné nešťastie…

Colette má jednu veľkú smolu, a to, že veľká časť dnešných filmových divákov toho už o vojnových strastiach na plátne videla požehnane. Mnohé navyše v ťažko prekonateľnej kvalite. Aj príbeh lásky za ostnatým drôtom, v ktorom musí muž zaťať zuby pri „nakladačke“ a žena v posteli násilníka, tak napriek svojej naliehavosti môže vyznieť ako klišé. Azda to teda chce zamieriť trošku hlbšie, dotknúť sa diváka rovinou, v ktorej o tragédii holokaustu dosiaľ neuvažoval.

Výprava na vysokej úrovni

Arnošt Lustig sa k hrozivým zážitkom z mladosti vracal až do svojej nedávnej smrti. Kto sa v jeho tvorbe trochu orientuje, vie, že viac ako na originalite zápletky uňho často záleží na jemných nuansách vnútorného prežívania hraničných situácií. Na flexibilite morálky, ktorá mnohým pomohla prežiť, a na neoblomnosti, ktorá, naopak, mnohým privodila smrť. V Cieslarovom filme by azda na tento subtílny podtext, ktorý z Colette robí viac ako len ďalší smutný vojnový príbeh, mohol byť kladený aj väčší dôraz.

Od začiatku síce tušíme, že Colette aj Vily za svoj život museli zaplatiť krutú daň a z jej následkov sa už nikdy nespamätajú. Výpovedná hodnota tohto faktu však pomerne často vo filme kamsi uniká, pri čom ju prekrývajú nemenej pálčivé, ale podstatne „obohranejšie“ výjavy osobnej aj kolektívnej tragédie. K najsilnejším momentom tak paradoxne patrí niekoľko málo monológov, za ktorými „dušu“ Lustigovej Colette cítiť azda najviac.

Na druhej strane treba povedať, že neochotu tvorcov pristúpiť na kompromisy vo výprave filmu nemožno neoceniť. Interiéry aj exteriéry sú absolútne autentické, ak by šlo len o vizuálny zážitok, uveríme vo filme aj najmenším detailom. Navyše po kostrbatom úvode (sekvencie zo súčasnosti sú nakrútené dosť nešikovne) nemožno filmu vyčítať jediný nezáživný moment. Epizódne udalosti v tábore smrti v spojení s podmanivou kamerou a dobrými hereckými výkonmi prevedú diváka od úvodných až po záverečné titulky so zatajeným dychom. Hoci aj vopred dobre vie, ako to všetko dopadne…

Hodnotenie Pravdy: 3 a 1/2 hviezdičky z 5

Colette / ČR, SR 2013 / réžia: Milan Cieslar / scenár: Milan Cieslar, Arnošt Lustig, Ladislava Chateau / hudba: Atli Orvarsson / hrajú: Clémence Thioly, Jiří Mádl, Eric Bouwer, Andy Hryc, Zuzana Mauréry, Ondřej Vetchý, Kristína Svarinská a iní / dátum slovenskej kinopremiéry: 12. september

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba
Viac na túto tému: #Arnošt Lustig #Colette #Milan Cieslar