Mala to byť rodinná pohoda, ale situácia sa nevyvíja ideálne. Jednak pôsobia nehostinné podmienky (ubytovanie v starom karavane, žiadne lahôdky, až hlad), jednak sa ukazuje maliarova nepríjemná povaha (drsný a sarkastický postoj k nádejnému zaťovi). Muži sa navzájom skúmajú, podozrievajú a ich nepriateľské rozhovory vedú napokon k nečakaným odhaleniam v rodinných vzťahoch. Ako to všetko bolo? Má však Oskar právo do maliara vŕtať, keď sa sám nevie zachovať rozhodne? Keď mu priateľka oznámi sladké tajomstvo, zľakne sa zodpovednosti. Od iných ju však vyžaduje.
Dánska režisérka Frederikke Aspöck výborne vykreslila jednotlivé postavy – či už je to donkichotsky pôsobiaci investigatívny novinár Oskar, ktorý hľadá v skrini kostlivcov, alebo bezstarostná a pohodová Stella, ktorá sa stále usmieva, ale – aj ju smiech prejde… Trojici dominuje slávny maliar – odľud, ktorý si žije svojím záhadným životom, miluje svoju dcéru a vysmieva jej nápadníka. Za zmienku stojí, že vyzerá veľmi mlado a režisérka zverila navyše túto úlohu šarmantnému hercovi Jakobovi Eklundovi, takže vzťah otca a dcéry už na pohľad pôsobí netradične. Takto rozložené sily v trojuholníku na ostrove vyvolávajú otázku: Je za tým všetkým žiarlivosť? Inštinkty? Mladý muž skrátka vycíti v otcovi svojej vyvolenej soka, a to je vždy vďačná "zápletka“ pre umelecké dielo. Incest má grády.
Režisérke sa temný námet podarilo uchopiť asi tak na 70 percent. Vytvorila atmosféru, vytvorila charaktery, zapojila prírodu, ktorej je človek súčasťou, zvládla dialógy, ale z príbehu zostal iba fragment. Je to síce pôsobivá balada, z ktorej sa dá vydedukovať, čo sa vlastne v rodine stalo, no režisérka rezignovala na výklad – nemusel byť "polopatistický“, ale aspoň čiastočný. Divákovi objasnenie trocha chýba, hoci aj z naznačeného sa dá pochopiť podstata zámeru: Človeka túži po tom, aby boli veci harmonické, a to je ťažké dosiahnuť. Mladí z ostrova odchádzajú, vzdorný maliar tam zostáva so svojím psíkom labradorom, ktorý nič neskúma, len miluje svojho človeka. To dnešní ľudia už nevedia. Stále musia vŕtať – ako Oskar. Potom trpia. Ale inak to nejde.
