S bombou na režim? Niektorí teroristi boli zamatoví

Nie sú to celkom typické obete socialistického režimu. Hoci v konečnom dôsledku pravdepodobne nikomu neublížili, to, za čo boli v 80. rokoch odsúdení, by zrejme neobstálo ani pred dnešným súdom. Aké ideály ich kedysi dohnali k extrémnym rozhodnutiam, čo ich tieto kroky stáli a ako sa so svojou minulosťou vyrovnávajú dnes?

07.10.2013 09:00
zamatoví teroristi Foto:
Bezmocnosť, to je nadčasová téma. K čomu až dohnala trojicu mužov za čias minulého režimu? Aj o tom je film Zamatoví teroristi.
debata (2)

Dokumentárny, hoci formou aj obsahom dosť netypický, film Zamatoví teroristi spojil režisérov Petra Kerekesa, Pala Pekarčíka a Ivana Ostrochovského s trojicou mužov, ktorí boli v bývalom Československu odsúdení za paragraf 93 – teror. Film prichádza do slovenských kín už s „nálepkou“ víťaza ceny kritikov na MFF v Karlových Varoch.

Spoločný nepriateľ, rôzne osudy

Hoci ich osudy spojil spoločný nepriateľ, ťažko by si tvorcovia snímky Zamatoví teroristi mohli nájsť troch odlišnejších protagonistov. Stanislav Kratochvíl, ktorý chcel vyhodiť do vzduchu prvomájovú tribúnu v Seredi, je dnes tichým a osamelý muž. Živí sa ako robotník na stavbách a scenár filmu mu prisúdil tiež rolu introvertného donchuana, ktorý na schôdzkach naslepo hľadá ideálnu partnerku. František Bednár z Popradu je celkom iný prípad – proti režimu bojoval dlhodobo a v rámci dobre organizovanej siete. Údajne mal usilovať dokonca o život samotného Gustáva Husáka. Nadšenie pre túto tematiku na ňom vidieť aj po rokoch. Dalo by sa azda povedať, že svojou dobrodružnou minulosťou stále žije, hoci má dávno rodinu a usporiadaný život.

Ani tretí aktér tohto príbehu Čech Vladimír Hučín na niekdajšie dni odboja nezabudol. Do väzenia sa za protištátnu činnosť dostal hneď niekoľkokrát, dodnes sa rád popýši desiatkami komunistických násteniek, ktoré pomocou menších výbušnín zlikvidoval. Vo filme ho tvorcovia štylizujú aj do netradičnej úlohy mentora mladej „bojovníčky“, ktorá sa aj v tejto pomerne liberálnej dobe cíti byť utláčaná a ohrozovaná pre svoj svetonázor či výzor.

„Pokiaľ sme správne hľadali, tak výlučne len podľa paragrafu 93 boli v Československu odsúdení štyria ľudia,“ objasňuje Peter Kerekes, že pri výbere protagonistov veľmi na výber nemali. Navyše priznáva, že nakrúcať s nimi nebolo vždy ľahké. „Museli sme celé nakrúcanie aj jazyk nášho filmu prispôsobiť našim aktérom a ich osobnostiam. Svojím spôsobom boli totiž nerežírovateľní.“

Bezmocnosť je stále aktuálna

Tvorcovia filmu sa zamerali na obdobie normalizácie, teda čas, keď už represie neboli také silné, no postaviť sa na odpor režimu nebolo ani vtedy jednoduché. Vstúpili tak trochu na neprebádané územie – kým „klasickým“ politickým väzňom novodobí historici venujú pomerne výraznú pozornosť, „zamatoví“ teroristi, ako ich film trefne pomenoval, ostávajú stále tak trochu kontroverznou témou. Filmári sú však presvedčení, že práve dnes je film veľmi aktuálny. Rozpráva o ľuďoch, ktorí sú bezmocní, lebo cítia, že žiadnym normálnym spôsobom nedokážu nadviazať dialóg so štátnou mocou. Takých sa veľa vykryštalizovalo napríklad aj počas nedávnych „Gorila protestov“.

Za výberom témy však napokon stála aj prirodzená zvedavosť samotných režisérov. „Nikdy som nevidel naživo politického väzňa a bol som zvedavý,“ spomína Pavol Pekarčík. Pôvodne chceli filmári dať do kontrastu „nešikovných“ domácich teroristov, ktorí svoje akcie vlastne nikdy nedotiahli do konca, s desiatkami profesionálnych „bojovníkov za slobodu“, ktorí sa v tých rokoch cvičili v špecializovaných táboroch na území Československa. Napokon však tvorcovia usúdili, že pre dnešného diváka je oveľa zaujímavejšie vidieť, ako teroristi fungujú dnes a ako minulosť reflektujú.

Teror optikou romantika

Ak by ste od Zamatových teroristov čakali film plný exaktných súvislostí a faktografie, budete prekvapení. Filmári sa na osudy svojich hrdinov pozerajú skôr romantizujúcim pohľadom filmovej poetiky. Pátrajú viac po plameni v ich duši než po následkoch výbušnín v ich rukách. „Napokon to, čo si človek zapamätá, nie sú dátumy, ale emócie,“ vraví Pekarčík.

Na konečnom výsledku filmu, ktorý najprv vznikal v kratšej verzii pre televízne obrazovky, má svoj podiel aj dokumentarista Marek Šulík – tentoraz na projekte pôsobil ako strihač. „Film je zaujímavý aj tým, že pracuje s reálnymi udalosťami a osobami, ale tak trochu metódou hraného filmu,“ vraví Šulík, ktorý sa musel v strižni „prehrýzť“ dlhými hodinami materiálu – film totiž vznikal celých sedem rokov. A tvorcovia sa zhodujú aj na veľkých zásluhách kameramana Martina Kollára, ktorý si vraj „po vypočutí troch verzií z úst troch režisérov napokon aj tak všetko urobil po svojom“.

Zamatových teroristov premietajú dnes v bratislavskom kine Lumiére, zajtra ho uvedú v Kine Múzeum SNP v Banskej Bystrici, v pondelok v Kino Klube Revúca. V priebehu októbra ho môžu diváci vidieť napríklad aj v Galante, Seredi, Žiline, Kremnici či Považskej Bystrici. Podrobný rozpis premietaní nájdete na stránke nezávislej distribučnej spoločnosti Filmtopia www.filmtopia.sk.

2 debata chyba
Viac na túto tému: #Zamatoví teroristi #Peter Kerekes #Palo Pekarčík #Ivan Ostrochovský