Francúzi stratili svoju pýchu, Patricea Chéreaua

"Kultúrny svet je v smútku. Francúzsko stratilo umelca, ktorým sa môže pýšiť po celom svete," napísal vo svojom vyhlásení francúzsky prezident Francois Hollande. Týmito slovami reagoval na pondelkové úmrtie významného divadelného a filmového režiséra, producenta a herca Patricea Chéreaua, ktorý zomrel na rakovinu pľúc vo veku 68 rokov.

08.10.2013 16:32
Patrice Chéreau Foto:
Patrice Chéreau sa vo filmovom svete preslávil aj kontroverznosťou svojich snímok.
debata

Zazráčné dieťa

Nazývali ho zázračným dieťaťom francúzskeho divadla. Rodák z mestečka Lézigné sa presťahoval do Paríža ako školák, obaja jeho rodičia boli výtvarníci. Do povedomia kritikov sa dostal ako herec, režisér a pódiový manažér už vo veku pätnástich rokov, keď organizoval inscenácie na gymnáziu. V devätnástich po prvýkrát režíroval profesionálne divadlo a o tri roky neskôr jedno vlastné založil na predmestí Paríža v časti Sartrouville.

V roku 1969 režíroval prvú operu a tomuto žánru sa s úspechom venoval naďalej. Nadviazal úzku spoluprácu s divadlami v Miláne a Berlíne a jeho kariéra tak rástla aj na medzinárodnej úrovni. Výrazne tiež oslovil filmové publikum. V kinematografii debutoval snímkou Mäso orchidey (La chair de l'orchidée, 1975), ale za svoj prvý osobný film považoval až Zraneného muža (L'homme blessé, 1982). Škandalózna snímka zobrazujúca homosexuálne vášne spôsobila rozruch aj na festivale v Cannes. Francúzska filmová akadémia mu neskôr udelila Césara za najlepší scenár. Ďalší úspech a ocenenia, ba dokonca nomináciu na Oscara mu vyniesla adaptácia Dumasovej Kráľovnej Margot (1994) s Issabelou Adjaniovou v hlavnej úlohe. Provokatívnej a otvorenej sexualite sa nevyhol ani v adaptácii rovnomennej knihy Hanifa Kureisiho Intimita (2000) alebo diele Jeho brat (2003). V roku 2003 predsedal porote na festivale v Cannes.

Plný vitality

Chéreau mal predstavu o smerovaní francúzskej politiky a svoje názory veľakrát demonštroval verejne. V roku 2002 podporoval v prezidentskej kampani Lionela Jospina, o päť rokov neskôr Ségolène Royalovú. Bojoval tiež za práva homosexuálov, netajil sa svojím dlhoročným vzťahom s hercom Pascalom Greggorym.

O filme prednášal na univerzitách vo Francúzsku aj v USA, bol aj prezidentom prestížnej filmovej školy La Fémis.

Jeho energia trvala až do posledných dní. Ako vyhlásila spoločníčka agentúry Artmedia, ktorá Chéreaua zastupovala, umelec mal obdivuhodnú vitalitu až do úplného konca. Boj s rakovinou pľúc však nakoniec prehral.

debata chyba
Viac na túto tému: #Patrice Chéreau #Intimita #Kráľovná Margot