Freeman sa dočkal Oscara na staré kolená

Pred dvoma mesiacmi oslávil Morgan Freeman sedemdesiat rokov, ale na dôchodok nemyslí. Ešte nedokončil adaptáciu komiksu Wanted a už sa pripravuje na ďalšiu rolu. V snímke The Human Factor, pod ktorú sa podpíše aj ako producent, si zahrá bývalého juhoafrického prezidenta Nelsona Mandelu.

05.08.2007 15:24
debata

Aj keď sa vo filme len mihne, nedá sa prehliadnuť. Neupúta výstrednosťou, ale charizmou. „Na rozdiel od ostatných hercov jeho vekovej kategórie, ktorí dôstojne len vyzerajú, on skutočne vznešený a múdry aj je. Vždy, keď vojde do výťahu alebo sa s kýmkoľvek stretne na chodbe, pozdraví a pozrie sa do očí. To u ostatných hercov nezažijete,“ spomína kostymérka Sanja Haysová, ktorá s hercom pracovala na viacerých projektoch.

Hoci si vyskúšal aj komédie, najlepšie Freemanovi predsa len sedia úlohy skúsených, rozvážnych mužov, na ktorých sa dá spoľahnúť. „S Mandelom sa poznám osobne a je pre mňa veľkou poctou, že som dostal príležitosť hrať práve jeho,“ povedal herec. „Hrať postavu, ktorá žije, nie je vôbec jednoduché. Pokiaľ diváci nevedia, ako človek, ktorého hráte, vyzerá a rozpráva, ľahšie ich presvedčíte, že ste on.“

Najznámejší osobný šofér

Morgan Freeman sa narodil 1. júna 1937 v americkom Memphise. Je najmladším zo šiestich súrodencov – má štyroch bratov a jednu sestru. Obaja rodičia ťažko pracovali. Jeho otec Morgan Portefield bol holičom, ale roku 1961 zomrel na cirhózu pečene. Morganova matka Mayme Edna si zarábala ako upratovačka. Svoje deti vychovávali v skromných podmienkach a často sa sťahovali za prácou. Postupne žili v štátoch Mississippi, Indiana a nakoniec v metropole Illinoisu – Chicagu.

Talentom sa Morgan vyznačoval už ako dieťa. V ôsmich rokoch debutoval v školskom predstavení, neskôr písal poéziu a počas strednej školy sa prihováral poslucháčom z rádia v Nashville. Jeho cesta z rodného Memphisu na Broadway bola plná zákrut. Miloval kino a prvým filmom, ktorý videl, bol King-Kong. Neskôr mu učarovali kovbojky a filmy o lietadlách. Táto vášeň mu ostala dlho, a preto sa v 18 rokoch prihlásil, podobne ako všetci jeho štyria bratia, do armády USA, k letectvu. „Túžil som sa stať letcom v Air Force,“ hovorí o svojom veľkom sne Morgan. Rok a pol sa však na svoje sklamanie nedostal k ničomu inému než k práci mechanika. Napriek tomu si urobil kurz pre pilotov. Keď už sa mal sám vzniesť v stíhačke, pochopil, že sedí v stroji na zabíjanie, a tiež to, že miloval len filmovú ilúziu. Po troch rokoch z armády odišiel. Rozhodol sa byť hercom.

Za naplnením svojich túžob vykročil roku 1959, keď sa presťahoval do Los Angeles. Našiel si prácu prepisovača dokumentov na losangeleskej akadémii. Plat mal mizerný, a preto ho musela podporovať aj rodina. Vyštudoval herectvo, na štúdium si zarábal ako tanečník a pomocný predavač. Vďaka tancu sa čoraz bližšie dostával k umeleckej brandži. Stal sa členom hudobného zoskupenia Opera Ring. Dokonca sa mu podarilo zahrať si aj na Broadwayi v černošskej verzii muzikálu Hello, Dolly! „Bolo to fantastické. Dostával som obrovské peniaze – 72 dolárov týždenne. Už som nemal hlad ani ja, ani môj pes,“ spomína vo svojej autobiografii herec. „Niekedy musíte prehltnúť svoju hrdosť, aby ste vôbec niečo prehltli,“ hovorí o svojich začiatkoch.

Morgan začal účinkovať v rôznych filmoch a seriáloch, no na väčšiu rolu čakal až do polovice osemdesiatych rokov. Keď roku 1984 točil Freeman s Paulom Newmanom drámu Otec a syn a Newman sa dozvedel, že je to prvý Freemanov väčší film po rokoch, rozčúlil sa: „Je zločin takého dobrého herca neobsadzovať.“ Až roku 1987 prišiel vo Freemanovej kariére, to už mal päťdesiat rokov, dôležitý zlom. Úspechy v divadle – získal nomináciu na cenu Tony, divadelného Oscara – mu otvorili cestu k nakrúcaniu snímky Chytrák. Za rolu pasáka Fasta Blacka získal prvú nomináciu na Oscara v kategórii najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe. Keď ho Akadémia za nezabudnuteľný výkon vo filme Šofér slečny Daisy nominovala opäť na Oscara, mal už za sebou dvadsať rokov strávených v hereckej brandži. Odvtedy sa s jeho menom spája prívlastok – najznámejší osobný šofér.

Oscar na staré kolená
Režisérsky debutoval filmom Bopha! z roku 1993. Deväťdesiate roky priniesli Freemanovi ďalšie zaujímavé ponuky. Objavil sa v Nezmieriteľných (1992) režiséra Clinta Eastwooda, vo Vykúpení z väznice Shawsahnk (1994) – za hlavnú rolu väzenského veterána bol opäť nominovaný na Oscara. Nasledoval triler Sedem (1995) a historická dráma Stevena Spielberga s názvom Amistad (1997). Prvého Oscara získal až roku 2005. Vyniesla mu ho úloha starého trénera boxu vo filme Million Dollar Baby. „Myslím, že úspech prišiel v pravej chvíli. Je možné, že keby prišiel skôr, zničil by ma. Dnes dokážem prijímať a oceniť úlohy, ktoré dostávam, bez toho, že by som sa zbláznil,“ povedal herec, ktorý mal v mladosti problémy s pitím. Alkohol rozvrátil jeho prvé manželstvo. „Dlho som sa nevedel rozprávať o svojom alkoholizme. Niežeby som sa za to hanbil, to nie, ale až teraz cítim, že som vyliečený.“

Jednou z najsilnejších zbraní je jeho hlas. Bol to práve on, kto nahovoril slávny dokument Putovanie tučniakov či Vojnu svetov. „Nerád sa chodím do kina pozerať na seba. Lebo ja vidím len Freemana, nie postavu, ktorú stvárňujem. Môžete hrať akokoľvek chcete, môžete sa pretvarovať, vcítiť sa, skúšať a zatajovať, sám pred sebou sa aj tak neschováte. A to je hrozná nuda,“ tvrdí Morgan.

Ktorý z jeho filmov je naj? Šofér, pretože to bola jeho prvá veľká rola? Alebo Vykúpenie, ktorým si tak podmanil publikum? Či jeho Oscarová snímka MiIlion Dollar Baby? On sám najradšej spomína na svoju úplne prvú rolu v newyorskom divadle. Mohlo by sa zdať, že Freeman si zámerne vyberá len také úlohy, ktoré majú približne rovnaký charakter – teda múdrych, dôstojných mužov. Zahral si však aj v komédiách – napríklad v Sestričke Betty (2000) s Reneé Zellwegerovou, kde výnimočne pobozkal na plátne ženu. V ďalšej komédii Bruce, Všemohúci (2003) stvárnil samotného Boha. O mesiac do slovenských kín prichádza pokračovanie snímky – Evan, Všemohúci.

Boduje aj u žien
Dnes má Morgan na svojom konte viac ako osemdesiat hlavných úloh. Vďaka aktívnemu spôsobu života zbiera body aj u žien. O dve generácie mladšia Gwyneth Paltrowová o ňom vyhlásila, že je to najsexy chlap na svete. Prvá manželka Jeanette Adair Bradshawová, s ktorou sa zobrali roku 1962, si do manželstva priniesla dcéru Deenu. Narodili sa im synovia Alfonso a Saifoulaye, no rozviedli sa po trinástich rokoch. S druhou ženou – Myrnou Colley-Leeovou – má dcéru Morganu. V otcových stopách úspešne kráča jediný, štyridsaťsedemročný syn Alfonso, známy z televíznych seriálov JAG či Pohotovosť.

Hercovo meno sa často spája s bojom proti rasizmu. „Pamätám si časy rasového útlaku v USA. Som presvedčený, že jediná cesta, ako skoncovať s rasizmom, je prestať o ňom hovoriť,“ povedal herec. „Keď sa v sedemdesiatych rokoch ukázalo, že aj čierni herci prinášajú filmom peniaze, prestal byť Hollywood jednofarebný. Presnejšie, tento priemysel poznal len jedinú farbu, a tou bola zelená – farba peňazí. Keď zistili, že aj čierni prinášajú peniaze, obľúbená farebná škála sa rozšírila.“

Facebook X.com debata chyba Newsletter
Sledujte Pravdu na Google news po kliknutí zvoľte "Sledovať"