Pandy na FAMU, kde ste len nedávno doštudovali, vraj príliš neocenili. Ako si vysvetľujete paradox, že ste s nimi napokon zaujali v zahraničí? Alebo ste na nich niečo zásadné menili?
Z posudku oponenta práce si pamätám tri výčitky. Logické vyústenie v závere, čo bol aj môj najväčší problém, a tak je koniec filmu to najzásadnejšie, čo som od klauzúr zmenil. Potom tam bola ešte kolísavá kvalita animácie a kritika hlavnej postavy z dramaturgickej pozície. A ja s tou kritikou aj súhlasím. Festivaly, ktoré filmu dali cenu, to zvyčajne vysvetlili prítomnosťou fórov a tém.
Ako vôbec vznikal originálny námet na Pandy? Prečo ste si zvolili práve tieto zvieratá?
Pandy ponúkajú konflikt na mnohých úrovniach. Ten základný je, že evolúcia ich doviedla do takého krehučkého štádia, že nemajú funkčnú odpoveď na to, čo im medzi bambusmi začal vyvádzať človek. Jedine tú rozkošnosť a vzácnosť, vďaka čomu ich práve ten človek nakoniec asi zachráni. Panda je totálny symbol. Vďaka World Wildlife Fund (Svetový fond na ochranu prírody) doslova ikonický. Je aj symbolom Číny, symbolom komercie, pre niekoho symbolom míňania obrovských peňazí na udržanie pri živote jediného druhu, pre iného zas symbolom princípu, kde sa popri jednom populárnom druhu zvezie záchrana ďalších. Panda má na sebe priamo a nepriamo množstvo tém, do filmu som zďaleka nenapchal, čo som chcel. Nepríjemné totiž je, že sa to musí animovať.
Za Pandami cítiť environmentálne posolstvo, je vám táto problematika blízka?
Je mi blízka, určite. Ale ak je vo filme posolstvo, tak len univerzálne, všetko treba robiť chytro. Už len fakt, že sa pandy prenajímajú a stresujúco prevážajú z miesta na miesto, aby si zarobili peniaze na prežitie vlastného druhu, je zaujímavá otázka, ale dá sa pochopiť, že záchrana druhu je ľudská potreba a v kontexte využívania ostatných zvierat je to maličkosť. Homo sapiens pandu takmer vykántril, ale pritom sa na nej dá ukázať ten kontrast, keď to porovnáme s tým, ako zle sa človek správa k ostatku fauny.
Váš film vznikal až tri roky. Ako ste si dokázali udržať tak dlho tvorivú pozornosť pri jednom krátkometrážnom filme?
Mne sa to tiež zdá veľa, aj keď možno v porovnaní s genézou iných animovaných filmov to nie je tak do oči bijúce. Kľúčové pre naťahovanie práce boli moja neefektivita a nedostatok skúseností. Kľúčoví pre dokončenie boli zase ľudia, s ktorými som spolupracoval. Ďakujem im, byť sám, tak to vzdám. Ale keď už som mal podporu, tak som si pozornosť udržiaval bolestivými predstavami, že na konci toho všetkého to nebude ani trochu dobré. To ma to vyburcovalo posnažiť sa.
Ak sa nemýlim, venujete sa aj komiksovej tvorbe, poskytuje oproti animácii nejaké výhody?
Rád by som, aby ste sa nemýlili, ale komiks som neurobil už príliš dlho. Pritom moje preferované výhody sú hlavne na strane komiksu. Je rýchlejší na výrobu, vďaka tomu slobodnejší a ľahšie sa dá vytvoriť priestor na hlbší záber, ak treba.
Máte vo svojej tvorbe nejaké vzory?
South Park spomínam pri takejto otázke vždy, páči sa mi, že sa neboja byť moralizátorskí v súvislosti s témou a zároveň nemoralizátorsky vtipní. Ale mám rád aj všeličo iné, napríklad perzské reliéfy.
Pracujete už na novom filme alebo projekte? Máte nejakú métu, niečo, čo vás ženie vpred?
Métu mám správnu, urobiť dobrý film. Ešte potrebujem chvíľu, ale už niečo vymyslím.
Pustili by ste sa napríklad aj do celovečerného animovaného filmu?
Celovečerný film ma vábi, teraz som však v umiernenej fáze, vravím si, že by som mal ešte potrénovať na kratšom.
Študovali ste v Prahe, ostanete tam aj tvoriť, alebo vás uvidíme aj na Slovensku? Ako vnímate súčasnú slovenskú scénu animovaného filmu?
Scéna je malá, ale čoraz sebavedomejšia, mám dojem. To je dobre, myslím, že má na to, opäť o kus nabúrať všeobecnú predstavu, čo tu od animácie čakať. A myslím, že ma na Slovensku uvidíte.
