Babie leto? Zrada, pomsta, stratená láska

Biely sa vrhne na Hamburgera. Spomedzi zubov vytiahne žiletku a urobí jeden švih. Hamburger sa chytí za krvácajúce hrdlo a s tvárou skrivenou od bolesti padne na zem. Trvalo dobrú hodinu, kým sa dve vety zo scenára premenili na zábery. Režisér Gejza Dezorz vysvetľoval Alexandrovi Bártovi (Biely), ako má "podrezať“ Jaroslava Motla (Hamburger), tomu zas, kam a ako má padnúť. Po viacerých skúškach a pripomienkach dal režisér pokyn: "Akcia!" Nasledovala kontrola záberu na monitore – a išlo sa znova.

03.11.2013 14:00
babie leto Foto:
Režisér Gejza Dezorz (vľavo), Alexander Bárta (uprostred) a Agi Gubíková (vzadu) pri kontrole nakrúteného záberu.
debata

Vo filme Babie leto trvajú tieto zábery len zopár sekúnd. Nakrúcalo sa minulý rok v čase babieho leta na rôznych miestach Bratislavy i Košíc. Po roku od poslednej klapky dorazí príbeh o zrade, pomste a stratenej láske do kín. Premiéru bude mať 7. novembra.

"Chceli sme vzdať hold klasickým filmom a našim obľúbeným majstrom a hrdinom strieborného plátna,“ spomenul spisovateľ a scenárista Agda Bavi Pain. "Vzdať hold starým klasickým francúzskym kriminálkam alebo gangsterkám s Delonom a Belmondom. Babie leto je vlastne venované Belmondovi,“ spresnil režisér Gejza Dezorz.

Roky sa hľadali financie

Myšlienka na film vznikla v polovici 90. rokov. "V tej dobe ešte neexistoval žiaden Tarantino ani Pulp Fiction, takže akčné napätie, bizarná realita a drsný čierny humor, ktoré predstavil môj román Koniec sveta, vyplývali pravdepodobne z bizarnej doby a skutočnosti, v akej sa Slovensko zrazu ocitlo po páde komunizmu,“ povedal Agda Babi Pain.

Trvalo desať rokov, kým román vyšiel. Hneď získal jedno z najvýznamnejších ocenení pre literatúru strednej a východnej Európy Veľkú cenu za literatúru a vyšiel aj v nemčine. S literárnym scenárom Babieho leta, ktorý vznikol už pred vydaním knihy, sa Agda Bavi Pain prebojoval do finále Ceny Tibora Vichtu, za riekou Moravou zaň získal Cenu Karla Zemana. "Po týchto úspechoch sa vidina filmu stala konkrétnejšou a do písania scenára sa zapojil aj režisér,“ spomenul Agda Bavi Pain.

Aby sa zo scenára stal film s priemerným slovenským rozpočtom, bolo potrebných asi 750-tisíc eur. Záujem o spoluprácu mali aj zahraniční producenti, ktorých presvedčila prezentácia na koprodukčných fórach v zahraničí.

Aj zásluhou literárnej predlohy bol o projekt prejavený seriózny záujem. Základnou podmienkou vstupu zahraničného partnera však vždy boli, samozrejme, finančné prostriedky z krajiny pôvodu. Ale túto podmienku nebolo možné prostredníctvom slovenských verejných ani súkromných zdrojov splniť,“ vysvetlil producent Marian Urban.

Nakrúcanie na Luníku bolo aj nebezpečné

Blýskať na lepšie časy sa začalo, keď zaviedol Audiovizuálny fond program Minimal. "Po desiatich rokoch márneho vypisovania žiadostí o granty a odmietavých reakcií, ktoré človeku neposkytovali pozitívne pocity, sme sa museli rozhodnúť, buď sa pokúsime nakrútiť Babie leto v tomto programe, alebo sa nenatočí nikdy. Išli sme do toho s tým, že máme obmedzený rozpočet a film bude možno trošku iný, ako sme si predstavovali. Na druhej strane aj napriek všetkým tým obmedzeniam je možné natočiť náročný film, ktorý funguje,“ povedal režisér Gejza Dezorz.

„Kvôli limitovanému finančnému plneniu rozpočtu – do 150-tisíc eur (podmienka programu Minimal) bolo potrebné scenár zjednodušiť a zredukovať všetky náklady, ktoré okrem uvedeného limitu mohli byť už vecnými vstupmi alebo vlastnými investíciami producenta, čo, samozrejme, poznamenalo aj podmienky nakrúcania,“ vysvetlil producent Marian Urban.

"Štáb bol oklieštený na minimum, čo bolo psychicky aj fyzicky náročné. Nemal som asistenta ani pomocného režiséra, ani skript – okrem hlavnej réžie som to všetko musel obhospodarovať sám. Podobne na tom boli aj ďalší členovia štábu,“ konštatoval Gejza Dezorz.

Príbeh z košického podsvetia, ktorého hrdinovia rozprávajú s ruským akcentom, košickým dialektom, ale aj po rómsky a maďarsky sa nakrúcal aj na dobre známom košickom sídlisku. "Luník bol náročný, chvíľami aj nebezpečný. Keď sa vám okolo kamery zhŕkne štyristo Cigánov, naozaj neviete, čo sa môže stať. Mohli sme sa spoliehať na mestskú políciu alebo na zákon. Dozvedeli sme sa však, že týždeň predtým, ako sme tam točili, zdemolovali auto mestskej polície,“ zaspomínal si režisér.

Hlavnú úlohu pištoľníka a pomstiteľa zveril Alexandrovi Bártovi. "Myšlienka, aby stvárnil postavu Bieleho, sa ťahá od čias, keď sme v roku 2005 natočili seriál Rodinné tajomstvá. Išlo mi o to, aby bol autentický, nemal problémy s argotom a akcentom. Naviac Ňusi je z Košíc a pozná aj podobné príbehy a celé to prostredie,“ pokračoval režisér. Pripomenul, že výborní boli aj ostatní – Agi Gubíková, Jevgenij Libezňuk, Igor Krempaský či Rastislav Rogel. Niektorí debutujú vo veľkých rolách, pre iných to boli comebacky.

"Musím povedať, že podľa mňa nakrútiť za pätnásť dní 80-minútový film je naozaj na zápis do Guinessovej knihy rekordov,“ dodal Gejza Dezorz.

debata chyba
Viac na túto tému: #babie leto #Gejza Dezorz #Alexander Bárta