Barabáš: Chcem ostať pozorovateľom života

Najoceňovanejším slovenským filmárom posledného desaťročia je Pavol Barabáš. Jeho dokumenty získali na zahraničných aj domácich festivaloch viac ako stosedemdesiat cien. V Štúdiu K2, ktorého je majiteľom, produkuje metodické, inštruktážne aj vzdelávacie filmy. A z času na čas vyrazí s kamerou do sveta - do Tibetu, Himalájí, na Aljašku, územie Novej Guiney, na stolové hory vo Venezuele alebo na Sibír.

11.10.2007 19:00
Pavol Barabáš Foto:
Filmár a cestovateľ Pavol Barabáš odpovedal online na otázky čitateľov Pravda.sk
debata

„Nikdy nezabudnem na uzučkú nespevnenú cestu nad hlbokým zrázom v takmer kolmej skale, ktorá vedie pod Nanga Parbatom. Viezli sme sa v džípe s úplne hladkými pneumatikami pozošívanými drôtmi, ktorý šoféroval nadrogovaný chlap. Vtedy som po prvý raz nedokázal filmovať, hoci som mal pripravenú kameru. Kŕčovito som sa držal korby a sústreďoval sa len na to, ako z nej vyskočiť skôr, ako sa zrútime do priepasti,“ hovorí Pavol Barabáš.

Podobných dobrodružstiev má v pamäti neúrekom. Mnohé zvečnil aj vo svojich filmoch, spolu s napínavými zážitkami priateľov a kolegov z expedícií. „Scenáre mojich filmov píše život sám. Vždy si po návrate z každej cesty dávam pauzu, až takmer zabudnem, kde som vlastne bol. To najdôležitejšie zostane niekde vnútri,“ priznal autor takmer štyridsiatich strhujúcich dokumentov.

Horolezectvu sa upísal už na základnej škole v Prievidzi, desať rokov robil nosiča vo Vysokých Tatrách. Po absolvovaní Elektrotechnickej fakulty SVŠT v Bratislave pracoval štyri roky v Športfilme. Potom si založil filmové štúdio a vybral sa s kamerou do sveta. Ako horolezca ho vábili najvyššie vrcholy. „Keď som bol prvý raz na Kančendžonge, bola tam príšerná zima, sneh, fúkal strašný vietor. Uzimený som vošiel do tibetskej chalúpky, v ktorej behalo okolo ohňa dieťatko s holým zadkom. Ja som sa triasol od zimy v páperovej vetrovke. Tak som si povedal – čo tu robím!“ usmieva sa Pavol Barabáš. Ale vrátil sa.

Jeho dokumenty sú originálnymi „denníkmi“ dobrodružných výprav aj svedectvom starobylých kultúr. Aj preto nájdete pri každom filme zoznam cien. „V horách som sa naučil, že čím vyššie človek vylezie, tým z väčšej výšky môže spadnúť. To množstvo cien, ktoré som dostal za filmy v zahraničí, ma veľmi prekvapuje, ale aj teší. Sú však niekedy odo mňa tak ďaleko, akoby sa ma ani nedotýkali. Len mám radosť, keď sa filmy páčia divákom a nútia ich premýšľať nad tým, čo všetko môže človek dokázať. Vtedy som rád, že má moja robota zmysel,“ povedal scenárista a režisér.

Svoje filmy vydáva na DVD a pridáva k nim množstvo bonusov. Najnovší dokument Tepuy – Cesta do hlbín zeme sa momentálne premieta v kinách. Na Medzinárodnom festivale horských filmov, ktorý sa včera začal v Poprade, uvedie Pavol Barabáš v premiére dve novinky dokumenty – Neznáma Antarktída a Vysoké Tatry – divočina zamrznutá v čase.

debata chyba