Recenzia: Keď sa na zlé nezabúda

Minulosť, to je niečo, čo už nezmeníme. Ostáva buď zdrojom príjemných spomienok, alebo zbierkou kostlivcov v skrini, na ktorých je lepšie naučiť sa zabudnúť. Niekedy sa však minulosti tak ľahko uniknúť nedá. Tak ako v prípade bratov Franeka a Józefa – musia sa vyrovnať s ohavnou tragédiou, ktorá sa na mieste, kde nič netušiac prežili šťastné detstvo, odohrala počas vojny. Výborný poľský film Dozvuky prichádza do slovenských kín. V jednej z menších úloh sa v ňom objavuje aj Zuzana Fialová.

07.11.2013 09:00
dozvuky Foto:
Józef a Franek vo svojej rodnej obci veľa priateľov nemajú. Odhaľujú totiž pravdu, ktorá mala byť dávno pochovaná.
debata

Temné tajomstvo

Dozvuky, temný triler režiséra a scenáristu Wladyslawa Pasikowského vyvolal v Poľsku pomerne veľký rozruch aj ostrú diskusiu. Otvára totiž bolestivú tému, ktorej sa časť poľskej spoločnosti aj po dekádach od druhej svetovej vojny radšej diplomaticky vyhýba. Za pôvodným scenárom dokonca možno ľahko vytušiť aj inšpiráciu skutočnými udalosťami, s ktorými sa pochopiteľne dnes už nikto chváliť pred svetom nechce.

Zoznamujeme s Franekom Kalinom, poľským emigrantom v USA, ktorý sa po dvadsiatich rokoch vracia navštíviť dávno odcudzeného brata Józefa. Potrebuje pochopiť, prečo od neho pred časom do Ameriky ušla manželka aj s deťmi. Čaká, že sa z brata možno stal pijan, grobian či záletník. Pravda ho však zaskočí nepripraveného – brat proti sebe poštval celú obec tým, že skupuje, kradne a presúva pomníky z niekdajšieho židovského cintorína. Tie sa cez vojnu stali obľúbeným stavebným materiálom miestnych ľudí a Józkovi, hoci sám so Židmi nikdy nič spoločné nemal, to odrazu nedáva spávať. Franek brata nedokáže pochopiť, sám v USA k Židom získal silnú averziu, predovšetkým však nevie, prečo si niekto kazí život pre cudziu krivdu. Napokon sa bratovi z obavy, že ho miestni osamoteného zlynčujú, rozhodne pomôcť. Oboch však čaká odhalenie, po ktorom už nič nebude ako predtým.

Režisér zaťal presvedčivo

Hoci sa Dozvuky odohrávajú v naoko malebnom vidieckom prostredí, filmom nás od prvých minút sprevádza dusná atmosféra, ktorá nepovolí až do záverečných titulkov. Franeka ktosi sleduje, zmizne mu cestovná taška a každý sa na neho pozerá cez prsty – nielen pre čudáckeho brata, ale aj jeho emigrantskú minulosť, útek „za lepším“ sa skrátka neodpúšťa. Základná zápletka síce môže spočiatku vyzerať vykonštruovane, scenár však tomuto pocitu ďalej nenahráva žiadnym prehnaným pátosom ani snahou vysvetliť divákovi nevysvetliteľné.

Skutočnou drámou totiž nie je tá súkromná, teda Józefova posadnutosť starými hrobmi, ale tá celospoločenská – skutočnosť, že dedinská komunita aj po rokoch ťaží zo svojej niekdajšej bezohľadnosti a obáva sa spravodlivosti viac ako vlastného svedomia. Jediným svetlým bodom zatvrdenej dediny je postava Zuzany Fialovej, ktorá azda skôr inštinktívne ako cielene bratom v neľahkých chvíľach pomáha. Režisér sa tiež šikovne vyhol klišé (a možno aj silnej vlne kritiky), keď na stranu dobra postavil aj miestneho farára, hoci len jedného z viacerých predstaviteľov cirkvi v snímke.

Dozvuky našli aj v zdanlivo dávno „prevarenej“ téme slabé miesto a zaťali doň veľmi presvedčivo. Napínavo vygradovaným príbehom, silnou atmosférou aj vynikajúcimi hereckými výkonmi.

Hodnotenie Pravdy : 4/5

Dozvuky / Poľsko, Rusko, Holandsko, Slovensko, 2013/ réžia a scenár: Wladyslaw Pasikowski / hrajú: Maciej Stuhr, Ireneusz Czop, Zbigniew Zamachowski, Danuta Szaflarska, Jerzy Radziwilowicz, Zuzana Fialová a iní

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Zuzana Fialová #Dozvuky #Trigon Production