Nielen moderátorom Star Dance ste v posledný večer vyrazili dych priznaním, že ste tehotná.
Neplánovala som to. Ale keď vyhlásili Aleša Valentu s partnerkou za víťazov, povedala som si: Si dobrá, že si celú show zvládla. Predsa len to bolo pre mňa náročnejšie. Naraz som cítila, že aj ja sa mám čím pochváliť.
Dlho vás prehovárali, aby ste sa na súťaži zúčastnili?
Bola som veľmi pozorný divák prvej série. Hovorila som si: keby ma raz niekto oslovil, bolo by to skvelé. Odmalička ma totiž matka viedla k baletu. Samozrejme, o ničom konkrétnom som nepremýšľala. Teraz mi je jasné, že Česká televízia už premýšľa o tretej sérii, pretože jej ide o sledovanosť. Keď ma skutočne oslovili, už som len riešila, či dokážem všetko zvládnuť časovo a hneď som prikývla.
Boli ste smutná, že ste napokon nevyhrali?
Posledný deň som sa už len triasla, aby sa show skončila. Myslela som na to, že čakáme dieťa a začiatok tehotenstva prebehol v zmätkoch. Bolo mi úplne jedno, ako súťaž skončí. Keďže to bolo naposledy, nemusela som sa už šetriť a chcela som si tanec dokonale užiť.
Herečka na tanečnom parkete. Aká to bola skúsenosť?
Uistila som sa, že skutočne nepatrím do pozlátkového sveta showbiznisu. Úplne inak sa v ňom premýšľa a robia ho úplne iní ľudia ako filmy. Keď sa robí promo filmu, môžem hovoriť o svojej práci a dúfať, že to niekoho bude zaujímať. Tu som vystupovala sama za seba a to mi nerobí dobre. Keď sa rozohral orchester, tancovanie bolo príjemné. Tá omáčka okolo nie. Necítila som sa ako ryba vo vode.
Na rozdiel od krehkej víly na parkete v komédii Medvídek ste kus ženy.
Aspoň vidno, čo sa dá urobiť s telom za rok a pol. Zdalo sa mi výborné využiť nadbytočné kilogramy po pôrode pre svoju postavu. Moje telo bolo ako gauč pre môjho synáčika, ktorého som mala stále pri sebe a ešte dojčila. Sama som navrhla Hřebejkovi svoju predstavu ženy, ktorá doma pobehuje v nohavičkách a tielku. Bol nadšený. Dnes sa sama sebe čudujem, kde som vzala odvahu takto sa producírovať pred kamerou.
Ako sa nakrúcalo s dieťaťom na pľaci?
Už pri nakrúcaní komédie Vratné lahve s Janom Svěrákom som vedela, že technicky možno všetko zvládnuť. Obe filmovačky boli veľmi príjemné, pretože som mala Františka celý deň pri sebe a pritom som mohla hrať.
V čom sa líši spôsob práce Jana Svěráka, Jana Hřebejka a Bohdana Slámu?
Hřebejk má rád domácu atmosféru. Obklopuje sa stále rovnakým štábom a už je z toho rodinný podnik. Jan Svěrák kladie dôraz na veľkú profesionalitu. Je úžasne pripravený a veľký perfekcionista. Bohdan Sláma zas naozaj tvorí celý film. S hercami odchádza na štrnásť dní a pracuje na scenári. Od všetkých chce poradiť, chce počuť ich názory. To zas Jan Svěrák vôbec nepotrebuje. Spolupráca so všetkými tromi bola pre mňa zaujímavá.
V komédii Chyťte doktora ste si zahrali dvojrolu, manželku aj milenku.
Bolo to strašne náročné. Režisér Martin Dolenský bol debutant. Do hlavnej mužskej roly obsadil neherca Michala Malátneho, ktorý bol tiež debutant. Myslím, že režisér mal toho dosť. Ale samotné nakrúcanie mi pripadalo nesmierne zábavné a skutočne hravé. Je to úplne postavené na hlavu, keď sa hádate do prázdna a potom plačete do prázdna a odpovedáte sama sebe. Hovorila som si, ako ďaleko pokročila technika, že nakoniec sa dve Tatiany spolu hádajú, bijú a funguje to. Znovu som sa zamilovala do filmu.
Ako sa nakrúcalo s debutujúcim režisérom po skúsenostiach s jeho slávnymi kolegami?
Nakrúcala som hlavne s debutantmi. Až v poslednom čase som začala pracovať s režisérmi ako Svěrák a Hřebejk. Aj s Bohdanom Slámom, ktorý už dnes má meno, som začínala ako s debutantom. Začínajúcich režisérov mám rada, pretože sú plní energie a čistých predstáv. Ešte nemajú v sebe skepticizmus, že sa film nemusí podariť, alebo ako ho prijmú diváci. Ich zanovitosť, s ktorou sa snažia niečo objaviť alebo prísť s niečím novým, je veľmi príjemná.
Sedemkrát ste boli nominovaná na Českého leva. Až po siedmy raz ste sošku dostali.
Zo začiatku, keď som bola mladá, som o sebe absolútne nepochybovala. Nemyslela som na konkurenciu ani na to, že by som nebola zvolená za najlepšiu herečku. Potom nasledoval skepticizmus. Aj tak Českého leva nedostanem. Neskôr som si hovorila, že keď som sa dostala medzi tri nominované, je to vlastne fajn. Výber je skutočne otázka vkusu. Prešla som rôznymi fázami. Ale nakoniec je predsa len najlepšie, keď si sošku odnesiete.
Ktorá z postáv bola najbližšia vášmu skutočnému ja?
Do každej dáva herec kus zo seba. Vanda z filmu Medvídek mi bola blízka energiou, nadhľadom a túžbou po živočíšnosti. Zároveň mi bola blízka aj Helenka v komédii Vratné lahve svojou uzavretosťou a citlivosťou, ktorá ma tiež niekedy prepadáva.
Vydávali ste sa pod šírym nebom. Túžba po romantike?
Keď sme prišli na radnicu po papiere, vyštekla na mňa nejaká pani, že toto a toto. Povedala som si, že jej a podobným ľuďom nechcem nič sľubovať. Vychádzajúc z môjho pohľadu na manželstvo a z faktu, že som bola tehotná, mi svadba pripadala veľmi dôležitá. Nechcela som cirkevný obrad, ale oddával nás evanjelický kňaz, ktorého názory na život sa mi veľmi páčia. Nepatrím do kostola, do žiadnej inštitúcie, do žiadnej budovy. Preto šíre nebo…
Ešte stále píšete básničky?
To je problém. Som spokojná a je mi veľmi dobre. A to je zle pre básničky. Ale teraz v tehotenstve už mám pokoj. Začínajú mi napadať veci, ktoré možno hodím na papier.
Aj keby som nebola… Cestovanie ma strašne baví. Vždy raz za pol roka dostanem túlavé topánky a potrebujem niekam vycestovať. Vybrali sme si Thajsko. Chcela som síce väčšiu exotiku, ale v mojom stave sa predsa len musím držať turistických centier. Aby tam bola nemocnica a lekár. Aj tak bude výlet zaujímavý, chceli by sme precestovať tri ostrovy.
V pláne máte aj Veľkú Britániu.
Tam je už všetko pripravené a zariadené. Aj malému Františkovi sme zohnali škôlku. Vyzerá to tak, že v apríli či máji budem mesiac žiť normálny študentský život. Chodiť do školy a učiť sa angličtinu. Teda ak bude zdravotne všetko v poriadku. Dúfam, že to klapne.
Často cestujete do Juhoafrickej republiky. Ťahá vás za matkou, ktorá tam žije?
Najviac ma tam fascinuje príroda. Hovorí sa, že kto príde do Afriky, dostane sa mu pod kožu. Myslím, že to platí. Aj pre mňa, hoci nie som celkom zálesák. Jazdíme džípom po buši, ďalekohľadom sledujeme, či zbadáme nejaké zviera, sedíme na posede. Je tam teplo a čas plynie úplne inak. Alebo na loveckej farme jedného priateľa vymýšľame, čo dobré by sme si mohli urobiť na ohni. Malý František mal dva a pol mesiaca, keď tam bol prvýkrát. Doteraz si nevšimol, že ľudia tam sú čierni. Vôbec sa ich nebojí. Nedávno sme si prezerali fotografie. Pýtala som sa ho, či vidí, že sú tam černoškovia. A on sa ma spýtal: Prečo černoškovia? Hovorím, pretože sú čierni. Len sa na mňa pozeral. Myslím, že sme to my dospelí, ktorí vytvárame v deťoch predsudky.
Tatiana Vilhelmová (29)
Česká filmová, televízna a divadelná herečka. Jej domovskou scénou je Dejvické divadlo v Prahe. Debutovala v roku 1996 vo filme Indiánske léto. Doteraz ich nakrútila 32. Z filmov: Návrat idiota, Šeptej, Samotáři, Divoké včely, Štěstí, Děvčátko, Duše jako kaviár, Grandhotel, Vratné lahve, Medvídek. Sedem ráz bola nominovaná na filmovú cenu Český lev. Krištáľovú sošku získala za hrdinku filmu Štěstí. V roku 2005 sa vydala za produkčného Pavla Čecháka. Má dvojročného syna Františka.
