Je to pekný príklad ako funguje humor „pytónov“, ktorí ovplyvnili ďalšie generácie komikov po celom svete. Určite sa však týmto vtipom nedá celý definovať… Pán, ktorý si príde na ministerstvo vypýtať grant na svoju hlúpu chôdzu. Futbalový zápas, kde proti sebe nastúpia nemeckí a grécki filozofi, ktorí namiesto kopania do lopty dumajú. Alebo legendárna scénka o zákazníkovi, ktorý príde reklamovať mŕtveho papagája, no predavač sa ho snaží presvedčiť, že žije a len oddychuje. Že si stále neviete takýto humor niekde zaradiť? Nuž, v roku 1969 to nevedeli ani jeho autori.
„Okolo stola sedeli všetci tí televízni šéfovia, ktorí sa nás pýtali, o čom ten program bude. A my sme im sucho oznámili, že ešte nevieme. Tak chceli vedieť, na koho to má byť zamerané. Odpovedali sme, že ešte nevieme. Potom sa spýtali, či v tom bude nejaká hudba. Na čo sme úprimne povedali, že nevieme. Nakoniec vyhlásili, nech im aspoň prezradíme, ako sa to bude volať. A my sme iba pokrčili plecami, že nevieme. Chvíľu bolo ticho a potom jeden zo šéfov povedal: Aha. Ale bude to mať len trinásť dielov, platí?“ spomínal v rozhovore pre český Reflex Terry Jones.
Napokon on, John Cleese, Michael Palin, Graham Chapman, Eric Idle a Terry Gilliam počas piatich rokov pripravili až 45 dielov vtipných i nepochopiteľných scénok relácie Monty Pyhton's Flying Circus (Lietajúci cirkus Monty Pythona), z ktorých fanúšikovia dodnes citujú celé pasáže. Svetovú nesmrteľnosť však získali až o desaťročie neskôr s celovečerným filmom Life of Brian. Ide o príbeh židovského chlapca, spasiteľa proti svojej vôli, ktorý sa narodil v rovnakom čase ako Ježiš Kristus. Pieseň z filmu Always Look on the Bright Side of Life patrí k najhranejším pesničkám na britských pohreboch.
V roku 1973 vystúpili poslednýkrát naživo. Pri dvadsiatom výročí premiéry ich televízneho programu, v roku 1989, sa naposledy predstavili ako šestica. Chapman zakrátko zomrel. Pamäti komikov, ktoré vyšli v roku 1999, už „pytóni“ písali bez neho. Štyridsiate výročie oslávila skupina v roku 2009 v New Yorku. Nie však predstavením, ale krstom dokumentu Monty Python: Almost The Truth (Monty Python: Takmer pravdivý príbeh). „Je to dokument, v ktorého nakrútenie som vždy dúfal. Niečo také dokonalé a pravdivé, že to nemusím vidieť,“ vyhlásil o ňom Jones.
Rozporný comeback
Nové predstavenie, ktoré sa uskutoční v júli 2014, sa teda po dlhoročnej odmlke podľa očakávaní okamžite vypredalo. Prvých 14¤500 lístkov zmizlo za 43,5 sekundy. „Pytóni“ preto pohotovo pridali ďalšie štyri termíny a za tri hodiny predali celkovo 72¤500 vstupeniek v cenových hladinách od 27 do 90 libier! „Veď sme aj o 300 libier lacnejší ako Rolling Stones,“ komentovali to komici, o ktorých je stále evidentný záujem. Len včera dali do predaja ďalších päť termínov. Je však dobré, že sa rozhodli naživo vystúpiť po 40-ročnej pauze? Oznam o ich pripravovanom comebacku vyvolal (nielen) v Británii vlnu rozporných reakcií.
Najskôr prišlo obrovské nadšenie. Na tlačovej konferencii o návrate komikov sa ukázali novinári z celého sveta. Keď jeden z austrálskej televíznej stanice položil nesmelo otázku, či by comeback nechceli predviesť aj u protinožcov, John Cleese mu pohotovo odvetil: „Problém s Austráliou je ten, že aj niektoré planéty sú od nás menej vzdialené ako vy.“ Správa následne obletela celý svet a desaťtisíce šťastlivcov je len špička ľadovca, spomedzi tých, ktorí prejavili o comeback starých humoristov záujem. Napokon najlacnejšie lístky dnes na internete ponúkajú za 300 libier…
Prvé zaváhanie prišlo, keď „pytóni“ novinárom rozprávali o tom, čo divákom vlastne ponúknu. Idle síce najskôr prítomných rozosmial, že zažijú „trochu komédie, veľa pátosu, nejakú hudbu a štipku stareckého sexu“, jeho kolega Cleese však priznal, že nepôjde o nič iné, než o najpopulárnejšie scénky zahrané naživo. Štyridsať rokov a nič nové? Pýtala sa sklamane časť priaznivcov, zatiaľ čo druhá si vydýchla. Ktovie, či by to nedopadlo tak rozpačito, ako keď dnes nejaká kapela zo 60. rokov na koncerte zahlási, že ide zahrať sériu piesní z nového albumu a obecenstvo začne bučať.
„Nedôjde im už po pár minútach v londýnskej O2 aréne reálny O2?“ Vyvolávali ďalšie pochybnosti komentátori britského Guardianu a dodali, že preživší piati „pytóni“ majú dohromady 357 rokov. „Rockovým kapelám, ako je napríklad Rolling Stones, ešte u publika prejde, keď ako 70-roční muzikanti spievajú o balení tínedžerských pipiek. Ale členovia Monty Pythona by vari mohli mať viac rozumu,“ dodávala tradične sarkastická britská tlač. Úplne jednoznačne sa na stranu komikov nepostavila ani verejnosť. V ankete denníka bolo proti comebacku až 35 percent čitateľov.
Foto: SITA / AP
Otázky padali aj ohľadom motivácie vtipných dôchodcov. „Čo keď chcú len vyžmýkať z lukratívneho trhu bažiaceho po nostalgii každú penny? Cleese často hovorí, že jediný dôvod prečo ešte pracuje, je, aby vedel splácať alimenty. A Jones v rozhlase najnovšie vyhlásil, že chce, aby na tejto tour zarobili balík peňazí,“ písal John Crace z Guardianu. Keď sa ich na to priamo opýtala novinárka na tlačovke, Palin ju odbil žartovnou odpoveďou, že nik z nich neočakával takúto španielsku inkvizíciu (odkaz na ďalšiu zo slávnych scénok lietajúceho cirkusu).
Inšpirácia absurdnosťou
„Viete, naším zámerom je jednoducho zistiť, či ešte stále dokážeme baviť ľudí. To je naozaj všetko, viac za tým nehľadajte,“ dodal neskôr v nezvyčajne vážnejšom tóne Idle, ktorý bude comeback na pódiu režírovať. „Pytóni“ zatiaľ bleskovým vypredaním lístkov a svetovým ohlasom dokázali, že minimálne vedia stále zaujať. Vtipnými odpoveďami na tlačovej konferencii zase potvrdili, že o humor vekom rozhodne neprichádzajú. Naostro sa však všetko ukáže až v júli 2014, keď recyklovaný materiál rozbalia pred tisícovými publikami.
Ak dožijú a ak šou bude hitom, mohli by tým zároveň poslať odkaz moderným televíznym producentom a ľuďom zo šoubiznisu. Humor, ktorý baví stále ďalšie a ďalšie generácie, totiž vznikol aj pre odvahu a chuť riskovať vo vtedajšej BBC. „Relácia vtedy nemusela prejsť cez marketingové výskumy a sedenia so sociologickou vzorkou divákov. Nebolo treba vyplňovať tony tlačív, prechádzať cez desiatky komisií. A od komikov sa nevyžadovala žiadna politická korektnosť,“ písalo sa v editoriáli Observeru. Koľko podobných geniálnych nápadov zabije dnes byrokracia?
Legendárna veta z programu „A teraz niečo úplne odlišné“ teda v júli zrejme platiť nebude. Opatrne letiaci cirkusanti Monty Pythona predvedú „niečo úplne rovnaké“. Niekomu sa to môže máliť, každý skalný fanúšik, ktorý má menej ako štyridsať rokov, však na tento moment čakal doslova celý život. Ich comeback by však mohol napomôcť tomu, aby sa „niečo úplne odlišné“ malo šancu dostať k masám aj dnes, od súčasných tvorcov. Lebo kto bude vypredávať veľké arény o štyridsať rokov, keď budú už dávno šiesti dole a žiadny ďalší na rade?
Kultové scénky lietajúceho cirkusu
Mŕtvy papagáj
Podľa viacerých ankiet ide o jeden z najlepších humoristických skečov v histórii britskej televízie. Zákazník v ňom príde vrátiť do obchodu so zvieratami mŕtveho papagája, no predavač sa ho snaží presvedčiť, že operenec iba oddychuje. „Tento papagáj by sa neprebral, ani keby som ním prehnal štyri milióny voltov. Toto je expapagáj!“ Ukončí slávny dialóg John Cleese. Predavač následne uzná, že papagáj nežije a ponúkne mu na výmenu slimáka…
Ministerstvo hlúpej chôdze
O tom, že humor skupiny Monty Pythona zďaleka nebol založený len na absurdných slovných hračkách, svedčí úspech tejto legendárnej scénky. Žiadateľ sa v nej dožaduje vládneho grantu pre svoju hlúpu chôdzu. Úradník ministerstva hlúpej chôdze mu však vysvetľuje, že jeho chôdza nie je pre grant dostatočne divná. Ľudia sa najviac bavia na smiešnych pohyboch Johna Cleesa. Na budúci rok ich však v O2 aréne nezopakuje. Má umelý kĺb.
Filozofický futbal
V bránke Nemecka Leibniz, v obrane Kant, Hegel, Schopenhauer… Čeliť budú zohratej útočnej dvojici gréckeho mužstva Sokrates – Archimedes. V obľúbenej scénke „pytóni“ nominovali na medzištátny futbalový zápas filozofov. Jediný problém bol, že po začiatočnom hvizde všetci dumali a nik sa nezaujímal o loptu. Jedno z mála vzrušení zápasu prišlo, keď Nietzsche dostal červenú kartu, za to, že rozhodcovi povedal, že nemá slobodnú vôľu.
Španielska inkvizícia
Manžel hovorí svojej žene, že v práci nečakal takú „španielsku inkvizíciu“. V tom do miestnosti vbehne Michael Palin v červenej sutane a desivým hlasom zakričí: „Nikto neočakáva španielsku inkvizíciu!“ Aj so svojimi dvoma pomocníkmi sa však stále pletie v tom, čo chce povedať, a tak svoj nástup so slovami „Nikto neočakáva španielsku inkvizíciu!“ musí viackrát opakovať, až je to všetkým prítomným vyslovene trápne.
Členovia Lietajúceho cirkusu Monty Pythona
Terry Jones (1942)
Spomedzi všetkých členov sa k téme Monty Python vyjadruje najčastejšie. Rád však polemizuje o všetkom, pre britské denníky často píše politické komentáre, je aj autorom detských kníh či popularizátorom histórie.
John Cleese (1939)
Nevystupoval len v Monty Pythonovi, ale aj v Jamesovi Bondovi, Harrym Potterovi či Shrekovi. Cleese si zahral či nahovoril postavy v mnohých filmoch, za scenár pre film Ryba zvaná Wanda bol v roku 1988 nominovaný na Oscara.
Michael Palin (1943)
Všestranný herec Palin je podľa kolegov schopný zahrať akúkoľvek postavu. Tvorí tiež televízne cestopisy, pričom sa raz dostal aj na Slovensko. Slovákom žijúcim v Británii sa však nepáčilo, že Palin na Slovensku nakrútil len zabíjačku a posedenie pri pálenke.
Graham Chapman (1941 – 1989)
Veľký fanúšik Petra Sellersa a vyštudovaný lekár je považovaný za najtalentovanejšieho herca skupiny. Hlavné úlohy sa mu ušli v najznámejších „pytónovských“ filmoch. Zomrel na rakovinu, deň pred dvadsiatym výročím začiatku vysielania Flying Circus – 4.¤októbra 1989.
Eric Idle (1943)
Komik posadnutý rôznymi slovnými hračkami bol hlavným skladateľom skupiny. Je autorom piesne Always Look on the Bright Side of Life, ale aj ďalších známych skladieb. V „popytónovskom“ období ďalej skladal, venoval sa aj písaniu.
Terry Gilliam (1940)
Jediný Američan medzi „pytónmi“. Pre Flying Circus najskôr vytváral len surrealistické animácie, neskôr sa však stal plnohodnotným členom skupiny. Je tiež režisérom mnohých filmov, medzi najznámejšie patria Brazil (1985), Dvanásť opíc (1995), či Kliatba bratov Grimmovcov (2005).
