Bohuš opäť na mol
Kultová komédia Dedičstvo alebo Kurvahošigutentag z roku 1992 sa stala súčasťou ľudového koloritu. Viaceré hlášky z jej scenára by si pokojne zaslúžili miesto vo frazeologickom slovníku, nehovoriac o hlavnom hrdinovi, ktorý je priam archetypom „prosťáčka“ zbohatlíka. No sú to skutočne znaky toho, že by si snímka zaslúžila pokračovanie?
Pod Bohušovu rádiovku sa aj tentoraz dal nahnať Bolek Polívka. Dagmar Veškrnová-Havlová, ktorá sa medzičasom stala pani prezidentovou, rolu ľahšej dámy Vlastičky už, prirodzene, nestvárni. Dej snímky Dědictví aneb Kurvaseneříká sa tak začína na Vlastinom pohrebe. Scenár, ktorý napísal sám Polívka a vraj je naň aj pyšný, sľubuje vtipné momenty súvisiace s tým, že sa Bohuš po rokoch abstinencie opije, chýbať by opäť nemal ani cameo výstup božského Karla Gotta. Či pokračovanie Dedičstvu prinesie nových fanúšikov alebo aspoň neurazí tých starých, uvidíme už na budúci rok, keď má snímka premiéru.
Nie všetci filmári sa tešia
Ani snímka Bony a klid neostane len spomienkou. Vekslácky opus z pera Radka Johna sa po vyše 25 rokoch rozhodol oprášiť režisér Vít Olmer. Prvá klapka padla ešte v septembri, a tak sa do kín zrejme tiež dostane už v roku 2014. V novinke si opäť zahrajú hviezdy prvého filmu Jan Potměšil či Roman Skamene, ústrednú dvojicu však stvárni Jakub Prachař a česká miss Gabriela Kratochvílová. Zápletka o vidieckom chlapcovi, ktorý v meste príde o ilúzie, ostane nezmenená, tešiť sa vraj môžeme aj na „nové triky starých psov“.
Aj Discopríbeh, bez ktorého by dnes boli oldiesparty chudobnejšie o polovicu svojho repertoára, hlási návrat. Po tom, čo český bulvár niekoľko rokov živili správy o súboji jeho tvorcov o práva, prišiel v lete Michal David s tvrdením, že je už všetko na najlepšej ceste. Tretí Discopríbeh by mal opäť dať hereckú príležitosť Ladislavovi Potměšilovi či Rudolfovi Hrušínskemu najml., objavili sa aj špekulácie, že sa v ňom objaví aj Vica Kerekes.
Z celkom iného súdka bude vzkriesenie obrancu socialistického zákona majora Zemana. Správy o novovznikajúcej kriminálke s Vladimírom Brabcom sa objavili len pred niekoľkými týždňami. Už teraz je však vysoko nepravdepodobné, že by šlo skutočne o 30 Prípadov majora Zemana 2. Jiří Sequens, tvorca 30-dielneho seriálu, ktorý bol napriek svojim nesporným filmárskym kvalitám až príliš poplatný minulému režimu, ešte pred svojou smrťou podobné návrhy tvrdo odmietal a dnes nad jeho vôľou bdejú jeho potomkovia.
Má zmysel tešiť sa?
Tešíme sa, sme zvedaví, no všetci to tak trochu tušíme. Percentuálna úspešnosť filmových remakov či pokračovaní „po rokoch“ je skrátka mizivá. Prečo sa aj napriek tomu filmári zas a znova od týchto pokusov nedajú odradiť? Nie je to náhodou tak, že diváci viac ako po svojich obľúbených hrdinoch bažia po ťažko uchopiteľnom „retro čare“ – spomienkach, ktoré pri sledovaní starých filmov ožívajú? Ani najlepší súčasný film sveta im tento pocit určite dať nedokáže. A tak sa mnohé pokračovania stávajú skôr akousi karikatúrou svojho predchodcu. Tým skôr, keď sa ich tvorcovia snažia minulosť a prítomnosť obzvlášť inovatívne skĺbiť.
Odstrašujúcim príkladom nech je pokračovanie slávnej rozprávky Dívka na koštěti s názvom Saxána a lexikón kúziel (2011). Václav Vorlíček (zároveň autor prvého filmu) dnešným divákom chcel sprostredkovať čaro z roku 1971 v spojení s modernou priestorovou animáciou. Výsledok, bohužial, nemal žiadne čaro a nebol ani moderný – triky v snímke vyzneli v konkurencii dnešných 3D trhákov veľmi nešťastne.
