Prepletené osudy
Prerušené kruhy alebo tiež Alabama Monroe, ako znie jeho druhý názov, sa medzi trojicu finalistov dostal aj vďaka zaujímavému filmárskemu predvedeniu. Dej totiž nie je usporiadaný chronologicky a snímka sa útržkovite vracia k niekoľkým kľúčovým obdobiam z minulosti dvojice. „Na rozdiel od divákov som vedel, ako sa to skončí, a preto som prerušovaný dej nevnímal až tak intenzívne,“ priznal sa Groeningen pred vyhlásením víťazov v Štrasburgu. „Je však veľmi zložité mať pred sebou niekoľko scén z rozličných časových období a usporiadať ich tak, aby nestratili dynamiku, emóciu, aby fungovali a zostali zrozumiteľné. Som rád, že sa mi to podarilo.“
Druhým v poradí bol podľa hlasovania poslancov Európskeho parlamentu film Med (Miele) debutujúcej režisérky Valerie Golinovej. Talianka, ktorá je verejnosti známa ako herečka napríklad z filmu Rain Man, sa zamerala na kontroverznú otázku eutanázie a k nej pripojila motív netradičného partnerského vzťahu. „Je to v princípe príbeh lásky, ktorá by za normálnych okolností nemala šancu na existenciu. Ľudia v mojom filme by sa pravdepodobne nestretli, ale osud ich zvedie dohromady v neočakávanej situácii,“ vysvetľuje režisérka. Hlavná hrdinka z jej filmu, osamelá Irene, tajne podáva ťažko chorým pacientom smrtiace injekcie. Pri stretnutí s pacientom Grimaldim však zistí, že chorobu len predstiera, aby sa vymanil z ťažkých depresií.
Tretím filmom, ktorý odborná komisia vybrala do finále, bol Sebecký obor Clio Barnardovej z Veľkej Británie. Moderná bájka hovorí o chamtivosti a využívaní, ktoré majú byť potrestané. Hlavnými hrdinami sú dvaja školáci pohybujúci sa na periférii súčasného Anglicka.
Sloboda myšlienok
Cena LUX funguje už od roku 2007 a jej cieľom je podporiť kultúrnu rozmanitosť v krajinách EÚ. Dôležitým prvkom nie je ani tak samotné víťazstvo, o ktorom rozhodujú v hlasovaní poslanci, ako šanca, ktorú finalisti dostanú. Ich snímky toho roku premietli v 28 krajinách Európy počas rozličných festivalov. Na Slovensku ich bolo možné vidieť napríklad počas festivalu Jeden svet a dva z nich uviedol aj MFF Bratislava.
Trojica režisérov sa v Štrasburgu zhodla, že európsky film má svoje špecifiká. „Išiel som so svojím filmom do USA. Zaujímavé je, že Američanom sa páčil, aj keď mi povedali, že oni by taký film nemali dôvod nakrútiť. V tom je rozdiel medzi európskou a americkou produkciou,“ myslí si Groeningen. Podľa Golinovej je zaujímavé, že hoci má každý región v Európe vlastnú tvár, na kinematografii vidno, že ich všetkých spája sloboda myšlienok. „Európa je o kultúre, je to už historicky dané a odzrkadľuje sa to aj na filmoch, ich témach a ich spracovaní,“ dodáva.
„V otázkach európskej kinematografie som optimistický, ale na to, že jej budúcnosť vidím ružovo, mám aj dôkazy,“ vysvetľuje Groeningen. „Napríklad v krajinách na Balkáne, ktorých ekonomická situácia nie je ideálna a ktoré nemajú také podmienky na vytváranie filmov ako napríklad vo Francúzsku či v Nemecku, sa nakrúcajú fantastické snímky. Myslím si, že sa nemáme čoho obávať, pretože v Európe je množstvo šikovných a odhodlaných tvorcov.“
