Trikrát si v rukách poťažkal Oscara pre najlepší film – dvakrát vďaka spolupráci s Milošom Formanom (Prelet nad kukučím hniezdom a Amadeus), do tretice so snímkou Anglický pacient. Pre mnohých symbolizoval to najlepšie z Hollywoodu, hoci sám celý život bojoval za nezávislosť od tejto americkej továrne na sny. Zomrel koncom minulého týždňa na komplikácie spojené s Alzheimerovou chorobou, dožil sa úctyhodných 92 rokov.
Gambler, knihomoľ, kúzelník
Saul Zaentz bol vášnivý čitateľ kníh, milovník džezu, ale predovšetkým hollywoodsky „kúzelník“, ktorý dopomohol na svet viacerým z najoceňovanejších filmov všetkých čias. Rodák z New Jersey si najskôr zarábal ako profesionálny gambler. Po návrate z bojových línií druhej svetovej vojny si vyskúšal svoje schopnosti ako manažér koncertných šnúr džezových hudobníkov, ako bol Duke Ellington. Spolu s ďalšími spoločníkmi využil šancu odkúpiť uznávané hudobné vydavateľstvo Fantasy. Prinieslo mu aj cennú skúsenosť v podobe veľkého súdneho sporu s kapelou Creedence Clearwater Revival, ktorý prehral až po dekádach doťahovania. To, že išlo o nemalé peniaze, je jasné aj vďaka Zaentzovi venovanej skladbe bývalého člena kapely Johna Fogertyho s názvom Mr. Greed (pán chamtivý).
Vo filmovej sfére sa Zaentz špecializoval na adaptácie knižných predlôh – zbožňoval knihy a v boji o to, aby boli pre film upravené čo najdômyselnejšie, vraj nasadzoval všetky možné zbrane. Aj do príbehu svojho prvého úspešného filmu Prelet nad kukučím hniezdom sa najskôr zapozeral vďaka knihe Kena Keseyho. Piatimi Oscarmi ocenený film Miloša Formana z roku 1975 produkoval spolu s Michaelom Douglasom a sám si v ňom aj zahral drobnú, takmer komparzovú úlohu. S Formanom zostal blízkym priateľom po zvyšok života a podieľal sa aj na jeho snímkach Amadeus (1984) a Goyove prízraky (2006). Druhý titul bol dokonca jeho vôbec posledným producentským počinom.
Posledný nezávislý velikán
Úspech Zaentzovi umožnil zostať relatívne nezávislým a robiť len projekty, ktorým naozaj veril. Jeho vzťah k veľkým hollywoodskym štúdiám najlepšie vystihuje úryvok z jeho ďakovnej reči po získaní Oscara za Amadea: "Štúdiá sú ako muchy – či je to med, alebo výkal, oboje zjedia s rovnakým entuziazmom.“
Saul Zaentz v úlohe producenta pomohol k vzniku len asi desiatke titulov, márne by sme však medzi nimi hľadali slabší kus. Sú medzi nimi aj snímky Neznesiteľná ľahkosť bytia (1988) a Anglický pacient (1996). Od 70. rokov bol Zaentz majiteľom exkluzívnych práv na tvorbu J. R. R. Tolkiena a tak mal svoje slovo (a podiel zo zisku) aj pri vzniku trilógií Petra Jacksona Pán prsteňov a Hobit. Bol známy ochotou riskovať – do svojich filmov vkladal osobné úspory a hoci sa mu nie vždy vrátili, umožnili mu udržať si nad výsledným filmom veľkú kontrolu, neraz aj právo na takzvaný posledný strih. Zároveň však vraj neraz vystupoval ako obzvlášť bezohľadný obchodník, čo mu vynieslo v niektorých kruhoch značnú nepopularitu. Tak či onak, ťažko nesúhlasiť s názorom New York Times, že "Saul Zaentz bol zrejme posledným veľkým nezávislým filmovým producentom“.
