Čo sa dá porozprávať pri čaji?
Dánsky filmár Lars von Trier rád skúša, kam až môže svojich divákov dotlačiť. Koľko extrémnych vnemov im môže naložiť na plecia, aké neznesiteľné postavy ich donúti zamilovať si a dokedy sa budú k nemu s nadšením vracať po „viac“. Popri svojej nepopierateľnej snahe šokovať či aspoň vybočiť z množiny „očakávateľného“, našťastie ešte nestratil ani schopnosť vtlačiť svojim filmom rukopis až zahanbujúco presného psychológa, pekelne dobrého zabávača a perfekcionistického estéta. Nezradí ho ani prvá časť jeho dlho očakávanej novinky Nymfomanka, hoci sú okamihy, keď je filmu sebavedomie a manipulatívnosť jeho tvorcu možno skôr na škodu ako na úžitok. Ale pekne po poriadku.
Už úvodná sekvencia (s Rammsteinom a krvou) nás všemožne presviedča o tom, že nasledujúce dve hodiny budeme sledovať čosi brutálne, mrazivé, šokujúce. Vzhľadom na neprehliadnuteľný marketing v podobe plagátov, trailerov či tvrdení hercov o autenticite erotiky v snímke, je to azda trochu zbytočná nadpráca a tlačenie na pílu, ale nech. Muž, ktorý zbedačenú Joe objavil, by jej rád pomohol. Políciu ani sanitku mu zavolať nedovolí, nepohrdne za to šálkou čaju. Toho spolu napokon dvaja nepravdepodobní známi vypijú celé litre – Joe sa totiž starostlivému mužovi rozhodne detailne vyrozprávať životný príbeh „najhoršej ľudskej bytosti“, za ktorú sa považuje.
Joe svoju sexualitu objavila veľmi skoro a čoskoro tiež pochopila, akú moc nad svojím okolím medzi nohami skrýva. Nesnívala o princovi na bielom koni, namiesto toho sa čím skôr zbavila bremena nevinnosti a potom už len freneticky rozširovala svoju zbierku bizarných a bezcieľnych sexuálnych skúseností. Najskôr súťažila s kamarátkou, potom už len sama so sebou. Skladala si zo stoviek milencov jediného dokonalého muža, alebo možno skôr dokonalý zážitok, ktorý by ju konečne dokázal absolútne uspokojiť. Lásku, tú objavila až oveľa neskôr.
Polyfónia nízkych pudov
Von Trier počínanie svojej hrdinky (a človeka ako sexuálnej bytosti všeobecne) prirovnáva k rybárčeniu, polyfónii či matematike, z pudov robí „logiku, ktorá nepustí“. A hoci Joe vykresľuje až extrémne vyhrotene, ťažko sa mu protirečí. A ešte ťažšie sa jeho podmanivému konštruktu v úlohe diváka odoláva. Napokon, ako aj sama Joe poznamená v okamihu, keď jej poslucháč o pravdivosti jej historiek zapochybuje: „Bude vás moje rozprávanie baviť viac, keď mi budete veriť, alebo keď nebudete?“ A Nymfomanka naozaj zabáva, aj napriek tomu, že diváka presycuje prekvapujúco chladnou erotikou aj výsostne depresívnymi okamihmi – v oboch polohách mladšej verzie Joe exceluje neherečka Stacy Martin.
Von Trierova dvorná múza Gainsbourg v prvej časti Nymfomanky zatiaľ veľa nepredviedla, zato určite nezabudnete na epizódny výstup Umy Thurman. Ako Pani H. na pokraji nervového zrútenia privádza troch malých synov k Joe do bytu, aby si pozreli miesto, ktoré ich otecko uprednostnil pred manželským lôžkom. Naopak, ťažšie sa prehĺta výstup Christiana Slatera ako umierajúceho otca Joe – napriek snahe je možno skrátka na smrteľné kŕče ešte stále príliš mladý a „fit“.
Nymfomanka je štúdia ženy, ktorú jej sexualita celkom pohltila. Záverečný zostrih (lákavý, hoci pôsobiaci trochu televízne) je prísľubom, že ak jej pomyselná hviezda doteraz stúpala, čaká ju strmý pád. Neostáva, než sa na naň tak trochu perverzne tešiť.
Hodnotenie Pravdy: 4 a pol z 5 hviezdičiek
Nymfomanka, 1. časť / Dánsko, Nemecko, Francúzsko, Belgicko 2013 / scenár a réžia: Lars von Trier / hrajú: Stacy Martin, Charlotte Gainsbourg, Shia LaBeouf, Uma Thurman, Christian Slater, Jamie Bell, Connie Nielsen a iní / dátum slovenskej kinopremiéry: 9. január
