Jean Reno vstupuje do klubu šesťdesiatnikov

"Po každom hollywoodskom filme nakrútim jeden francúzsky," vyhlásil Jean Reno po tom, čo ho v polovici deväťdesiatych rokov Hollywood zaplavil scenármi. Zatiaľ mu strategické plány vychádzajú. V stredu 30. júla oslávi svetoznámy herec šesťdesiatku. Skromný a šarmantný muž patrí k elite, nezapĺňa však svojimi aférami stránky bulváru.

28.07.2008 11:55
Jean Reno Foto:
Francúzsky herec Jean Reno s manželkou Zofiou.
debata

„Možno je to vekom, ale v mojom živote sa začína nové obdobie. Ženy sú už menej dôležité a čoraz viac ma zaujímajú moje deti,“ tvrdí Jean Reno, ktorý má z dvoch manželstiev štyri deti: dcéry Sandru a Serenu a synov Mickaela a Toma. Pred dvoma rokmi sa však oženil po tretí raz. V Les Baux-de-Provence si 29 júla zobral tridsaťpäťročnú modelku a herečku Zofiu Boruckú. A na svadbe mali prominentných svedkov – vtedy ministra zahraničných vecí Nicolasa Sarkozyho a speváka Johnnyho Hallydaya.

Syn andalúzskeho robotníka a krajčírky sa narodil 30. júla 1948 ako Juan Moreno y Herrera Jiménez v Casablance, kde sa usadili po úteku pred diktatúrou generála Franka. Kino bolo jeho druhým domovom, chlapca fascinovali americké filmy a ich hviezdy. Chcel byť hrdinom ako John Wayne, Marlon Brando či Jimmy Stewart. Rodičia ho poslali na štúdiá do Montpellier, po dvoch rokoch sa vrátil a v Casablance navštevoval konzervatórium. Jeho snom bolo Francúzsko, aby získal občianstvo, vstúpil ako devätnásťročný do francúzskej armády. Tam z neho vytrénovali člena prepadového komanda.

Po skončení vojenskej služby sa usadil v Paríži. Býval u priateľa, študoval u René Simona a Andreasa Voutsinasa. V televízii a vo filme mali preňho len šteky a epizódky. Mal už tridsaťjeden, keď mu režisér Costa-Gavras zveril vedľajšiu úlohy vo filmovej dráme Žiara ženy v hlavných úlohách s Yvesom Montandom a Romy Schneiderovou. Sústredil sa teda na divadlo, ako člen putovnej skupiny Didiera Flamanda precestoval kus Európy.

Dôležitým okamihom v Renovej kariére bolo stretnutie s režisérom Lucom Bessonom, s ktorým spolupracoval na piatich filmoch. Po originálnom sci-fi Posledný boj a romantickom trileri Metro prišla v roku 1988 Magická hlbočina. Postava potápača Enza Molinariho vyniesla Renovi nomináciu na francúzskeho Césara. „Luc a ja sme ako bratia. Inštinktívne si rozumieme, radíme si a pomáhame vo všetkom, pokiaľ ide od naše napredovanie. Síce nie vždy načúvame jeden druhému a niekedy je to naozaj zložité, ale to sa predsa dalo čakať, veď obaja pracujeme v tej istej sfére,“ vyznal sa v tom čase herec.

Pre robustnú postavu spočiatku dostával postavy surových darebákov, aj v Bessonovej krimidráme Nikita, kde hra fanatického zabijaka s prezývkou Čistič. Vďaka svojim hereckým kvalitám rýchlo prelomil stereotypné škatuľkovanie a prehral sa do hrdinov akčných drám aj romantických komédií. „Vždy nechávam malý priestor medzi emóciami. V ňom môžem potom budovať citové medzitóny. Nudí ma stále hrať rovnaký typ hrdinov, rád preto prijímam nové výzvy,“ povedal Reno. Sci-fi komédia Návštevníci – stvárnil v nej stredovekého rytiera, ktorého čarovný nápoj prenesie do súčasnosti – bola v roku 1993 najväčším francúzskym kinohitom. Pobavila 13 miliónov návštevníkov.

Vo Francúzsku bol Reno hviezdou už od polovice osemdesiatych rokov. Medzinárodný úspech mu však priniesol až Bessonov Leon. Čudácky, mlčanlivý nájomný zabijak. Prišiel Hollywood a Mission Impossible, Francúzsky bozk, Godzilla (pre ktorú sa vzdal ponuky na Matrix), Ronin, Rollerball, Da Vinciho kód, Ružový panter. Zostal však verný aj francúzskej kinematografii – aj v slovenských kinách sme videli filmy Jaguár, Purpurové rieky, Drž hubu!, Wasabi, Felix a Rose – Láska po francúzsky či Ríša vlkov.

debata chyba