Foto: Profimedia.sk
Pred časom tam točil reklamu a tiež hľadal lokácie – práve pre film o conciergeovi Monsieurovi Gustavovi (Ralph Fiennes), ktorého spletitý osud je ústredným príbehom mozaikovitého a množstvom postáv zaplneného filmového rozprávania. „Prahu aj Karlove Vary sme v podstate tak trochu vykradli a preniesli si ju do nášho filmu. Je tam prítomná v kulisách, v jednotlivých detailoch,“ priznal sa režisér, ktorý napokon novinku nakrúcal v meste Gorlitz na nemecko-poľskej hranici, len pár desiatok kilometrov od Česka.
Do Prahy, ktorá si podľa jeho slov vlastnú veľkú premiéru (v priestoroch historického Kina Lucerna) zaslúžila, však priviedol so sebou aj herca Jeffa Goldbluma a írsku herečku Saorsie Ronanovú s hercom Tonym Revolorim – dvojicu najmladších hrdinov z hviezdami pretlakovaného ansámblu Grandhotela Budapešť. Ronanová a Revolori poskytli Pravde rozhovor.
S filmom Grandhotel Budapešť ste otvárali festival v Berlíne. Ako sa vám tam páčilo?
Saorsie Ronan (ďalej Saoirse): Je to obrovský ceremoniál, skutočne veľká udalosť. Také niečo je vždy zážitok a pocta pre hercov, celý štáb. A možnosť otvoriť festival v Berlíne bolo vlastne akoby sa hotový film vrátil domov.
Tony Revolori (ďalej Tony): Pre mňa to bolo vôbec prvýkrát na červenom koberci, tak si viete predstaviť, aký som bol vydesený.
Neučili ste sa predtým trošku pózovať doma pred zrkadlom?
Tony: Pózovať? Nie, to mi ani nenapadlo.
Saoirse: (smiech) Nuž, myslím, že to vôbec nie je zlý nápad.
Pre oboch bolo práca s Wesom Andersonom prvou skúsenosťou s ním. Naučil vás niečo výnimočné?
Saoirse: Otvoril mi celkom nové obzory nazerania na prípravu filmu, na hranie vo filme. Jeho spôsob nakrúcania je veľmi odlišný od tých, ktoré som doteraz zažila. Wes ako režisér, ale aj ako scenárista má netypický zmysel pre humor. Veľmi suchý, občas priam čierny humor sa premieta aj do jeho postáv. Pri práci s ním som sa naučila vybalansovať všetky tieto prvky a priniesť ich k divákovi v realistickom stvárnení postavy.
Tony: Už len príležitosť objaviť sa v takomto filme bola pre mňa naozaj veľa. Možnosť nakrúcať takýto veľký projekt, s hercami, mnohými legendami, ktoré v ňom účinkujú, je pre moju hereckú kariéru výnimočným štartom.
Poznali ste prácu Wesa Andersona pred tým, ako ste dostali role v Grandhoteli Budapešti?
Tony: Videl som Darjeeling s ručením obmedzeným, Fantastický pán Fox aj Taká normálna rodinka. A áno, milujem tie filmy.
Saoirse: Asi každý z nás videl aspoň jeden film od Wesa. Jeho tvorba neminie divákov.
Slečna Ronanová, v predchádzajúcich filmoch ste stvárňovali väčšinou hlavné hrdinky. Tu je vaša rola dôležitá, no jedna z mnohých. V Grandhoteli Budapešť všetci herci fungujú ako jeden celok, konieckoncov ako vo väčšine Andersonových filmov. Je dobré, ak sa môžete spoliehať na kolegov a zároveň s nimi kooperovať?
Saoirse: Pre mňa to bol celkom nový zážitok. Musela som si zvyknúť na novú rutinu nakrúcania. Doteraz som robila filmy od – do, pri práci s Wesom Andersonom musíte spojiť vašu energiu s energiou kolegov aj vtedy, keď nie ste na pľaci. V tomto smere bolo nakrúcanie únavnejšie ako iné filmy, ale pracovala som s tými najlepšími ľuďmi filmového sveta. Mať okolo seba skvelých hercov, vynikajúci štáb, skrátka ľudí, ktorým veľmi záleží na tom, aby výsledok dopadol dobre, je nesmierne dôležité a pre herca obohacujúce.
Tony, na tlačovej konferencii zaznelo, že počas nakrúcania sa medzi vami a hercom Ralphom Fiennesom vytvoril priam otcovsko-synovský vzťah, tak ako v samotnom filme.
Tony: Ak mám byť úprimný, lepšie je prirovnanie k vzťahu starší a mladší brat. Aj Ralph Fiennes točil s Wesom Andersonom prvý raz a tak bol Wesov svet a práca v ňom pre nás oboch novou skúsenosťou. Akoby sme sa spojili a pomáhali si navzájom. Samozrejme, Ralph Fiennes je omnoho skúsenejší herec a má za sebou množstvo práce. Veľa ma naučil a posúval ma ďalej. V tomto bol náš vzťah naozaj podobný so vzťahom medzi postavami vo filme – Monsieurom Gustavom a Zerom, ktorého si vezme pod ochranné krídla.
Aj pre vás to bola nová skúsenosť, Saorsie. Nezisťovali ste napríklad, prečo musí mať Agatha na tvári veľké znamienko?
Saoirse: Nikto mi to nevysvetlil. Skrátka som si prečítala v scenári, že Agatha má na tvári znamienko v tvare mapy Mexika. Ok, točím s Wesom Andersonom, určite to má zmysel, povedala som si. (Smiech)
Ako herci trávite veľa času v hoteloch. Máte radi tento spôsob života?
Saoirse: Keď sme na press-tour, zväčša bývame v tých najlepších hoteloch, takže nenamietam. Ale nie som človek, ktorý by si užíval život v hoteloch. Je to nutná súčasť môjho života.
Tony: Ak sedíte polroka doma a nemáte, čo robiť, potom možnosť niekam ísť, pracovať na novom projekte a bývať v hoteli je veľmi príjemná. Ale keď zase žijete polroka v hoteli, túžite sa vrátiť domov. Myslím, že tak nejako to má každý herec.
Saoirse: Ja som sa priamo na pľaci často cítila ako v skutočnom hoteli. Ale ak máte taký veľký hotel k dispozícii na nakrúcanie a trávite v ňom niekoľko mesiacov denne, po čase sa v ňom začnete cítiť ako doma. Hoci nie som fanúšik hotelov, keď ma Wes zavolal na pľac, vždy som sa cítila príjemne.
Foto: BARRACUDA MOVIE
Keďže ste nakrúcali na hranici Nemecka, Poľska a Česka, mali ste čas v prestávkach navštíviť aj jednotlivé krajiny?
Tony: Mojou túžbou vždy bolo pozrieť sa do Poľska, tak sme sa tam vybrali s otcom, ktorý ma sprevádzal na nakrúcaní.
Saoirse: Ja som zase strávila jeden víkend v Berlíne. Zväčša nakrúcam filmy tak, že ide o intenzívnu prácu bez prestávky a nemám čas na nejaký oddych a spoznávanie krajín. Teraz sa to podarilo.
Jednou z dôležitých línií vo filme je príbeh lásky vás dvoch – postáv Agathy a Zera. Vnímate lásku ako najdôležitejšiu súčasť života?
Saoirse: Myslím, že je to asi tá najdôležitejšia vec. Ľudia boli naprogramovaní robiť veci, pri ktorých sa cítia šťastní a láska nás robí bezpodmienečne šťastnými. Keď niekoho milujete, trávite čas s niekým, koho máte radi, nič sa nevyrovná tomu pocitu šťastia.
Minulý rok ste nakrútili tri filmy. To je celkom pekný počet na devätnásťročnú herečku? Nie je únavné ísť z projektu do projektu? Neplánujete si spraviť nejakú prestávku?
Saoirse: Ak mám byť úprimná, nerobím to rada. Skrátka sa stalo, že tri filmy, na ktorých som veľmi chcela pracovať, prišli rovnakom čase. Už som kedysi nakrúcala tri filmy tesne po sebe, ale zvyčajne nakrútim jeden, potom si spravím pár mesiacov prestávku a hoci to tak nevyzerá podobne to prebiehalo aj minulý rok. V lete som dokončila snímku How I live now, pár týždňov som mala voľno a potom sme točili Grandhotel Budapešť. Teraz budem mať opäť chvíľu času pre seba. Súkromný život, normálny život je pre mňa veľmi dôležitý. Aj vďaka nemu som potom schopná prísť na pľac plná energie a vložiť do úlohy všetko.
V súvislosti s vami sa už hovorí o ďalšom veľmi zaujímavom projekte. Mali by ste nakrúcať s dánskou režisérkou Susanne Bierovou, ktorej film získal Oscara pre najlepší cudzojazyčný film.
Saoirse: Ide o historický príbeh Mary, Queen of Scots a práce na nakrúcaní by sa mali začať niekedy v druhej polovici tohto roka. Koncom minulého sme navštívili Škótsko, urobili rešerše a natočili niekoľko skúšobných záberov a bola to veľká zábava. Viete, je to skutočne ženský, doslova feministický film. Z Working Title nám dali producentku, réžiu má na starosti Suzanne Bier, scenár píše Pennelope Skinner (britská dramatička a scenáristka). Všetky sme nasadli na vlak a odcestovali do Škótska a bolo to skutočne zábavné. Už sa neviem dočkať nakrúcania.
Pre vás Tony je práve Grandhotel Budapešť prvý celovečerný film. Predtým ste účinkovali v televízii, v reklamách, teraz tu sedíte s hereckými kolegami a novinári sa vás dookola pýtajú na tie isté veci o filme. Predstavovali ste si to takto?
Tony: Neviem, či som si to tak predstavoval, ale baví ma hovoriť o filme a vôbec mi neprekáža, že dostávam rovnaké otázky. Grandhotel Budapešť bola pre mňa príležitosť na výnimočné nakrúcanie a som rád, keď sa o to môžem podeliť.
Áno, odštartovať filmovú kariéru s jedným z najlepších režisérov súčasnosti nie je vôbec zlé.
Tony: To mi hovorte! Je to ako sen.
A ako ten sen bude pokračovať? Máte nejakého ďalšieho vysneného režiséra?
Tony: Ak by som si mohol vybrať, tak Martin Scorsese alebo Quentin Tarantino. Uvidíme, možno mi po tomto filme zavolajú.
